Krásny obal, však? Myslím, že je z neho zrejmé, že tu sa žiadne veselé melódie hrať nebudú. Keď si k tomu prirátame logo s efektným využitím dvojitého „t“ a názvy skladieb ako Chorá Zem, Boh patrí na kríž alebo Pieseň malomocných, aj nováčikovi v divokom a rôznorodom svete metalu musí byť jasné, koľká bije. Červená, čierna, sivá a biela. Viac farieb som na obale a v booklete nenašiel. Z hudobného hľadiska sú však ukrajinsko-ruskí FAUSTTOPHEL predsa len o niečo pestrejší. Nie, nie o niečo. Omnoho.

 

Neviem, či to umelecky naozaj tak cítia alebo je v tom aj trocha vypočítavosti, ale títo páni akoby chceli na svojom druhom dlhohrajúcom počine Sancta Simplicitas osloviť čo najširšie publikum. Samozrejme, týmto prístupom sú automaticky odpísaní u tr00 kvlt blackmetalistov, pretože napriek relatívne výraznej prevahe blackmetalových elementov sa potenciálny poslucháč môže tešiť asi na všetky subžánre, ktoré metal ponúka. Blastbeaty, tremolo riffy, škrekot a growling sú viac-menej samozrejmosťou, ale vkusné symfonické pasáže, až powermetalovo znejúce chorály či „zadoomané“ plochy s preznievajúcimi tónmi už menej. A keď na vás v ôsmej Lunar Onlooker vyskočí thrash/speedový dvojkopákový víchor, chýbajú už naozaj asi len dreamtheaterovské prstolamy. Takto napísané to znie, akoby sa psíček a mačička rozhodli spraviť tortu zo všetkého, čo majú radi, ale verte mi, ono to nielen že drží pokope, ono to dokonca funguje. Snáď jedinou výnimkou je coververzia Black Tears od Edge Of Sanity, kde je to už so všetkými tými melodickými vokálmi, sólami na hammondky a rockovým feelingom predsa len trochu za čiarou. Vďaka týmto všakovakým vplyvom z celého spektra tvrdej muziky ani omylom nehrozí, že nový album týchto neznabohov upadne do monotónnosti, aká sa mnohým blackmetalovým kapelám nevyhýba. Avšak, ako už bolo spomenuté, onálepkovať Fausttophel týmto žánrom by bolo veľmi povrchné. Veľmi, veľmi opatrne by som ich možno prirovnal k eklektickejším Dimmu Borgir.


Ruština tejto nahrávke svedčí. Ostatne, ak sa slovanské jazyky hodia k nejakému žánru, je to práve ten čierny (už som spomínal, že Fausttophel sú v tomto bazéne ponorení maximálne tak do pol pása?). Texty síce tým pádom musím študovať z bookletu, veľkým plusom sú však anglické preklady skladieb.

 

Patrí sa povedať, že zvuková stránka je prvotriedna. Bicie to do vás pália koľko vládzu, gitary bzučia a pritom neprestávajú znieť konkrétne a ostro a keď začujete tú dunivú basu, tak si poviete, že zvukár si zaslúži medailu. Aj keď sa to všetko spojí a pridajú sa ešte klávesové vrstvy a spev, všetko znie tak čisto a jasne, až sa to miestami zdá sterilné. Pochopiteľne, všetci zúčastnení sú muzikanti par excellance, ale v dnešnej dobe to je, takpovediac, povinnosť.

 

Viem, superlatívmi som nešetril, ale Fausttophel nešetrili ani mňa a vôbec by som sa nečudoval, keby ďalší album už vydávali pod nejakým skutočne veľkým labelom. Potenciál je v nich obrovský. Konečne môžem povedať, že aj z východu našej matky Zeme vanie veľmi svieži vietor, ktorým sa rád nechám unášať. Jedna lastovička možno leto nerobí, ale som rád aj za ňu.


Moje hodnotenie:

Fausttophel - Sancta Simplicitas (recenzia) - 1Fausttophel - Sancta Simplicitas (recenzia) - 2Fausttophel - Sancta Simplicitas (recenzia) - 3Fausttophel - Sancta Simplicitas (recenzia) - 4Fausttophel - Sancta Simplicitas (recenzia) - 5Fausttophel - Sancta Simplicitas (recenzia) - 6Fausttophel - Sancta Simplicitas (recenzia) - 7Fausttophel - Sancta Simplicitas (recenzia) - 8Fausttophel - Sancta Simplicitas (recenzia) - 9Fausttophel - Sancta Simplicitas (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Linky:

FB kapely

Použité zdroje:
Foto: metal-archives.com, metalscraprecords.bandcamp.com