Mladá kapela EUFORY z Martina ma na svojom nedávnom koncerte vo Vrútkach doslova očarila. Dovtedy som ich veľmi nepoznal, napriek tomu, že ich debutové CD sa tiež zaradilo do mojej zbierky. Chcel som sa teda o nich ihneď dozvedieť ešte viac. O ich začiatkoch, o tom, čo sa zmenilo od vydania debutu a, samozrejme, aj o pripravovanej albumovej novinke. Kapela rozhovor prisľúbila. Živelná, ale zároveň veľmi milá bubeníčka Miriama Hodoňová a hlas kapely Eufory Ľuboš Senko ma pozvali do útulného prostredia svojej skúšobne. Atmosféra bola možno aj vďaka tomu veľmi uvoľnená a členovia kapely ochotne odpovedali na množstvo zvedavých otázok. Nakoniec sa objavil dokonca aj veľmi talentovaný gitarista Štefan Hodoň, ktorý sa do našej debaty pozvoľna pridal. 

 

Začnem otázkou, ktorú sa ťa určite nepýtam ako prvý. Ako si sa dostala k svojmu hudobnému nástroju? Prečo si začala hrať práve na bicie?

Mirka: Vedela som, že sa ma na to spýtaš. Na túto otázku nikdy neviem odpovedať. Môj otec je muzikant. Vlaste sme muzikantská rodina. Hrávala som na klavír, ale veľmi ma to nebavilo a... Jednoducho neviem. Stalo sa to zo dňa na deň. Jedno ráno som sa zobudila a povedala ocovi, že chcem hrať na bicie. Tak som začala hrať na bicie.

 

Túto otázku som mal pre teba pripravenú už dlhšie, preto som ti ju aj položil. Ale teraz, keď vidím, aká si živelná, si ťa vlastne za iným nástrojom ani neviem predstaviť. A sedieť za klavírom už vôbec nie. Ako si sa ale dostala k metalovej hudbe? Čo ťa viedlo k tomu založiť zrovna power/heavy kapelu?

Mirka: Vždy som počúvala tvrdšiu muziku. Nikdy to neboli ani slaďáky, ani nič romantické. Preto asi tvrdá muzika. A kapela vznikala pôvodne ako revival Def Leppard. To bol môj zámer. Hrať spočiatku niečo, vraj, jednoduchšie. Ale zistili sme, že to jednoduchšie vôbec nie je. Aj to je naozaj umenie zahrať. No a postupne, ako sa striedali chalani v kapele, tak sa to vykryštalizovalo na takú muziku, ako teraz hráme. Ten heavy power metal.

 

Hovoríš, že ste začínali ako revivalovka. Volali ste sa teda Eufory už vo svojich začiatkoch alebo sa názov kapely menil? Ako toto meno pre kapelu vlastne vzniklo?

Mirka: Eufory sa voláme odjakživa. Existovalo viacero kapiel, ktoré sa volali podľa albumu Hysteria od kapely Def Leppard. Majú však aj album Euphoria, takže som chcela nejako skomoliť to. Naviac si myslím, že Eufory sa lepšie vyslovuje aj po slovensky a aj v zahraničí.

 

Spomínala si, že dnešná hudobná tvár kapely sa postupne tvarovala tým, ako sa v nej striedali chalani. Kedy sa teda ustálila dnešná zostava kapely Eufory?

Mirka: Tých členov bolo naozaj neskutočne veľa. Keď sa pilo, tak sa vyhadzovalo... Sú to zhruba tri roky odvtedy, ako sa ustálila táto zostava. V tom období sme si povedali, že ideme robiť hudbu vážnejšie. Kapela totiž vznikla už v roku 2008, ale vtedy sme hrali iba v skúšobni. Bola to viac-menej taká garážovka. Raz za rok sme si išli zahrať do jedného klubu tu v Martine, ale nebolo to nič vážne. Tie posledné tri roky na to dupeme viacej. Chceme niečo s tou muzikou aj dosiahnuť.

 

A hrali ste, respektíve hráte aj v iných kapelách?

Ľuboš: Ja som bol aj v iných kapelách. Taká známejšia kapela, v ktorej som spieval kedysi dávnejšie, bola punkrocková kapela Prípad Ewi Burdovej. Ďalej to boli rôzne projekty mojich kamarátov, kde ma pozvali spievať. Na Kysuciach som bol tiež v jednej kapele. Bolo ich viac. Metalové, rockové, punkové... Rok som si dokonca skúsil spievať zábavy. Takže mám toho za sebou dosť.

Mirka: Môj brat, gitarista Števo, tiež hrával so zábavovou kapelou a druhý gitarista Peťo mal tak isto nejaké projekty. Basák Aďo mal pred príchodom do Eufory nejakú garážovú kapelu, ale tam hral na klavír. Ja osobne som hrala vždy iba v Eufory.

 

Ešte chvíľu zostaňme pri kapele ako takej. Na koncerte som si všimol, že ste vybavení kvalitnou aparatúrou a vaše vystúpenia sú na dosť vysokej profesionálnej úrovni. To sa u takých mladých kapiel až tak často nevidí. To ma privádza k otázke, či ste študovaní muzikanti, alebo samoukovia. Ako to teda s vami je?

Mirka: Ja jediná som študovala klavír, potom to bol aj spev a dodnes študujem v ZUŠ bicie. Môj brat takisto chvíľu chodil na klavír. Ale inak sú všetci bez hudobnej školy.

 

Musíte byť teda skutočne vyhratí a zohratí muzikanti. Ako často koncertujete?

Mirka: Posledný rok bolo tých koncertov asi najviac. Predtým sme sa iba rozbiehali, tak sme niekde hrali tak raz za mesiac. Naozaj až posledný rok bolo toho viac. Okrem kluboviek pribudlo aj pár veľkých festivalov. Potrebovali sme sa dostať medzi ľudí, aby nás počúvali, takže jediná cesta bolo koncertovať a koncertovať.


Hrávate momentálne častejšie doma alebo v zahraničí?

Mirka: Bohužiaľ, stále hrávame častejšie na Slovensku. Hovorím bohužiaľ, pretože Slováci nechodia na koncerty tak veľa ako Česi. Určite sa chceme dostať aj ďalej. Česko, Poľsko, niečo rozrábame s Nemeckom. Uvidíme. Nechceme stvrdnúť iba na Slovensku.

 

Je teda zatiaľ vaša najsilnejšia základňa fanúšikov sústredená tu doma, na Slovensku?

Ľuboš: To práve nie. Veľa našich fanúšikov máme na Morave. Moraváci nás objavili na Terchovskom Budzogáni, kde bolo niekoľko takých starších rockerov a veľmi sme sa im páčili. Oni, samozrejme, už mali doma nejaké tie kontakty, tak robili všetko možné, aby sme tam mohli hrať viac. Prvýkrát sme sa tam dostali vlani a už sa nám tam podarilo hrať festivaly či ako predkapela kapele Traktor. Ľudia nás tam začínajú vnímať čoraz viac a myslím si, že tá fanúšikovská základňa je tam silnejšia ako na Slovensku.

 

Prejdime k vašej tvorbe. Kto vo vašej kapele skladá text a kto hudbu?

Mirka: Texty skladá hlavne spevák.

Ľuboš: Na textoch spolupracujem hlavne s gitaristom Peťom, pretože moja angličtina ešte stále nie je na takej úrovni, aby som vysypal rovno celý text v angličtine.

Mirka: Muziku robia hlavne gitaristi Števo a Peťo. Keď prídu s nápadom do skúšobne, tak už každý dáme do skladby to svoje, čiže hudbu tvorí vlastne kapela ako celok .

Ľuboš: Spevová linka sa dorába, až keď je hotová celá kostra skladby. Potom začínam textovať a snažím sa urobiť melódiu, ktorá by tam bola zaujímavá. Nikdy sa nesnažím napísať najskôr text a následne ho vtesnať do hudby. Vždy sa snažím prispôsobiť piesni text.

 

Ktorými témami sa najčastejšie alebo najradšej zaoberáš vo svojich textoch?  

Ľuboš: Ja som dosť nasratý na tento svet, takže naše texty sú hlavne o systéme. Na novom albume je skladba What A Shame. To je skladba o kňazoch, ktorí zneužívajú deti. Je to dosť citlivá téma a neviem, ako to prijmú Poliaci počas nášho turné. Ale treba točiť aj o tom. Treba o tom hovoriť, treba o tom spievať. Skúšame aj mysteriózne texty, ale väčšinou je to o tom vykrikovaní vecí do sveta. Niekedy o konci sveta, o medziľudských vzťahoch a podobne.

Mirka: Na našej hudbe je zaujímavé práve to, že keď ju počúvaš a nevieš po anglicky, pomyslíš si, že aká príjemná, veselá muzika. A pritom je tam taký text, že by si si rezal žily. To je kontrast dobrého a zlého, ktorý vidno aj na obale prvého albumu. Ten je prepolený a už teraz môžem prezradiť, že aj obal druhého albumu bude podobne prepolený. Takže väčšinou sa hráme s tebou tematikou dobra a zla.

 

Spomenula si prvý album aj druhý. Máte teda doposiaľ na konte svoj debutový album Flying Island Eufory a vaša albumová novinka je už na spadnutie. S akými ohlasmi na váš prvý album ste sa stretli u fanúšikov?

Mirka: Na to, že to bol prvý album, tak sa vydaril nad naše očakávania. Sú to skladby pozliepané zo všetkých tých rokov nášho hrania. Každá skladba je iná a aj o niečom inom. Väčšinou, keď robia muzikanti album, tak sa držia nejakej témy, akoby to bol jeden príbeh. U nás akoby každá skladba pochádzala z iného CD. Možno práve preto sa to ľuďom tak páči. Uvidíme, čo povedia na ten druhý.

Ľuboš: Taktiež sme sa veľmi divili, že doska išla do viacerých štátov sveta. Objednávali si ju napríklad ľudia z Austrálie, z Turecka, z Mexika, z Japonska, z USA či z Brazílie. Išlo to fakt takmer do celého sveta.

 

A ako zhodnotili váš debut média? Mám na mysli hlavne recenzie.

Mirka: Recenzie boli viac-menej pozitívne.

Ľuboš: Ja som negatívnu recenziu ani nezachytil. Samozrejme, v niektorých sa objavilo pár bodov, kde nám niečo vytkli, ale ako celok bol album vnímaný veľmi pozitívne.

 

Mňa na vašej prvej doske zaujalo aj množstvo melodických klávesových zvukov a podmazov. Boli nahrávané nejakým klávesákom alebo je to počítačová robota?

Mirka: Takmer všetky sample boli robené cez počítač, iba bonusová skladba Melódia čierneho klavíra bola dielom klaviristu.

 

Spomínala si, že ty aj Števo ste chodili na hodiny klavíra. Nahrával teda túto skladbu na album niekto z vás?

Ľuboš: Tá skladba je na album urobená z midi stopy, nikto ju nenahrával. Skúšal som osloviť nejakých klaviristov, ale nikto to nevedel zahrať. Mám originálnu nahrávku klaviristu, ktorý zložil hudbu k tej skladbe, ale nikto to nevedel po ňom zahrať. Tak som sa nakoniec rozhodol, že to spravíme cez midi stopu.

 

A uvažovali ste niekedy vôbec nad tým, že by ste mali v kapele živého klávesáka?

Ľuboš: V začiatkoch, keď sme ako kapela začínali, rozmýšľalo sa, či vezmeme klávesáka alebo to budeme riešiť cez tie sample.

Mirka: Vyhral to sampler, pretože brávať ďalšieho človeka na koncerty bol nezmysel.

Ľuboš: Videli sme to trochu nákladnejšie. Ďalší člen kapely, to už by sme boli šiesti plus manažér, fotograf, zvukár. Potrebovali by sme teda deväťmiestnu dodávku, ktorú stále nemáme. Ja som bol na začiatku za klávesáka, ale kapela nie.

Mirka: A ja som zasa chcela byť v kapele jediná baba. Klávesáčky sú väčšinou baby, takže aj toto bol veľký kameň úrazu.

 

Akú zmenu vo vašej kariére ste pocítili od vydania spomínaného debutu?

Ľuboš: Hlavnou zmenou bolo to, že sa nám začali zbierať koncerty a pribúdali aj fanúšikovia. Niekedy máme čo robiť, aby sme im stíhali odpisovať na Facebooku. Niektorí sú síce nepríjemní v tom zmysle, že sú sem-tam až otravní, ale my to berieme tak, že aj im treba odpísať. Sú to tak isto naši fanúšikovia a niektorí si možno ani neuvedomujú, že sú až príliš vtieraví. Treba si vážiť každého fanúšika a s fanúšikmi treba komunikovať. Keď chcú niečo vedieť, snažíme sa im odpísať. Pokiaľ nám nelezú až príliš do súkromia, tak je to všetko v poriadku.

 

Táto kapitola je teda, povedzme, uzavretá. Otočme teda list a poďme k informáciám o očakávanej novinke. Kde a kedy ste začali nahrávať druhý album?

Mirka: Na skladbách z druhého albumu sa začalo pracovať hneď po vydaní prvého. Nahrávať sa ale začalo až začiatkom leta 2017.

Ľuboš: Nový album sa nahrával v žilinskom štúdiu Pure Sound. Tam sa nahrali gitary, bicie a sample. Spevy sa nahrávali v GM Recording Studio v českom Jablunkove. No a mix a master má na starosti Roland Grapow. Momentálne čakáme na jeho výsledky, ale, bohužiaľ, nemá čas, pretože je v súčasnosti zaneprázdnený koncertovaním s kapelou Kreyson a pravdepodobne má nejaké povinnosti aj s kapelou Masterplan. Stalo sa totiž, že v lete na istý čas nastala v kapele personálna zmena, a tak sme si premrhali nahrávacie termíny. Vtedy nám padli termíny aj v Jablunkove, aj u Grapowa, a preto to teraz musíme všetko doháňať.

 

Prvý album ste tiež nahrávali na rovnakých miestach?

Ľuboš: Ako sa to vezme. Prvý album sa nahrával prevažne v martinskom štúdiu Kobka. Dve skladby sa ale celé spravili v GM Recording Studio v Jablunkove. Bola to už spomínaná klavírna vec a tiež skladba Be My Brother. Tú druhú sme dorábali ešte pred odchodom do štúdia. Ráno sa dopisoval text a doklincovala sa vlastne až na mieste.

Mirka: Finálny mix a master celého prvého albumu sa tiež robili v Jablunkove.

 

Opäť sme tak trochu odbočili do minulosti. Vráťme sa k vášmu pripravovanému albumu. Na koľko skladieb sa môžeme tešiť?  

Ľuboš: Na novom albume bude dokopy osem skladieb z nášho repertoáru a navyše jeden cover od kapely Motörhead, ktorý sme na novú dosku zaradili ako poctu Lemmymu.

Mirka: Rozhodli sme sa tak aj preto, že sme sa stali súčasťou minuloročnej aj tohtoročnej akcie Spomienka na Lemmyho. Keď sme tú skladbu cvičili, tak sa nám zapáčila.

Ľuboš: Ja si dokonca myslím, že je to najlepšie naspievaná skladba z nového albumu.


Prezradíte mi aj ktorá skladba to je?

Ľuboš: One More Fucking Time.

 

Na prvom albume je aj jedna skladba v slovenčine. Je to Melódia čierneho klavíra, ktorú sme dnes už niekoľkokrát spomenuli. Bude niečo podobné, slovenské aj na novej doske?

Ľuboš: Chceli sme urobiť pokus s terchovskou hudbou. Na druhom albume nám to ale nevyšlo, lebo už na to nebol čas. Ale chceli by sme urobiť niečo po slovensky. Avšak nič obyčajné či bežné. Dokonca sme už mali v skúšobni aj kapelu z Terchovej, ale problém je ten, že ľudová hudba z Terchovej pozná tri akordy a urobiť do toho muziku je dosť náročné.

Mirka: Chceli sme to urobiť hlavne tak, aby sme sa nepodobali na Arzén, ktorí takú hudbu robia. Náš zámer bol vyňať z našej hudby sample a nahradiť ich atmosférou terchovskej muziky s tými akordami, ktoré oni používajú. Je to však dosť náročné. Nie je to o tom vziať hotovú skladbu a spraviť jej rockovú verziu, ako to robí Arzén. My sme chceli napísať novú skladbu s vlastným textom. Určite sa k tomu vrátime, ale či to bude už ďalší rok alebo o až päť rokov... Uvidíme. Keď bude viac času, tak sa k tomu vrátime určite.

 

Plánujete nový album vydať aj na LP platni?

Ľuboš: Áno, má byť aj vinyl a dokonca sa uvažuje aj nad tým, že vydáme na platni aj prvý album. Myslím, že niekoľko kusov sa spraví hlavne kvôli zberateľom. Bolo by od nás škaredé, keby sme to pre nich neurobili.

 

Nový album vyzerá skutočne sľubne, ale vidím, že sa vám jeho vydanie tak trochu posúva. Viete mi teda povedať aspoň približne, kedy príde vaša nová doska na svet?

Ľuboš: Podľa posledných správ od Grapowa on dúfa, že stihne svoju prácu dokončiť do Vianoc.

Mirka: Potom sa to musí, samozrejme, ešte vylisovať a tiež vytlačiť všetky tie veci okolo toho.

Ľuboš: Navyše sa to nebude robiť ani na Slovensku, ani v Čechách, ale v Lotyšsku.

Mirka: Bude to robiť jedna americká firma, ktorá má pobočku v Lotyšsku, čiže kým nám to pošlú... Nechcem udávať žiadne presné dátumy, ale začiatkom roka by to malo byť hotové.

Ľuboš: Na začiatok sa má vyrobiť dvetisíc kusov. Nám z toho pošlú ale iba dvesto.

Mirka: Áno, tých dvesto kusov si budeme predávať sami. Ostatné budú rozoslané do celého sveta, kde nás oni budú distribuovať.

Ľuboš: Dvesto kusov je naozaj dosť málo, takže by ste nemali váhať a hneď hlásiť záujem.

 

Z vášho rozprávania som vydedukoval, že firma v Lotyšsku je nejaké vydavateľstvo. Prvý album bol vydaný nezávisle. Zmenilo sa niečo pri jeho nasledovníkovi?

Ľuboš: Áno, prvý album bolo samovydanie, ale tento druhý by mal byť podľa nášho manažéra vydaný pod hlavičkou Sliptrick Records.

 

Keď sa konečne nového albumu dočkáme, plánujete ho aj pokrstiť?

Mirka: Určite budeme CD krstiť, ale zatiaľ nechcem prezrádzať kde a kedy.

Ľuboš: A vieme?

Mirka: No, ja viem. Malo by to byť niekedy vo februári. A keďže tých fanúšikov máme na Morave viac, tak by sme spravili rovno dva krsty. Jeden na Slovensku a jeden v Čechách. Bližšie info zverejníme asi až po vydaní albumu, pretože zatiaľ je všetko v štádiu riešenia.

 

A čo turné na podporu novej dosky?

Mirka: Turné. To je tiež veľmi dobrá otázka, pretože plánujeme aj to. Bude to vlastne viac takých menších turné s rôznymi kapelami. Ale teraz neviem, ktoré ti môžem prezradiť. Rozhodne sú tam kapely, s ktorými budeme koncertovať v Čechách, Poľsku a na Slovensku. To sú Porta Inferi a ešte jedna poľská kapela. Toto konkrétne turné vychádza na zhruba dvanásť koncertov a plánujeme ho na február, marec. Čo bude ďalej, uvidíme, pretože by sme radi jazdili aj na festivaly, takže turné bude prebiehať aj pomedzi ne podľa toho, čo nám potvrdia. Rozhodili sme siete a kde nás vezmú, tam pôjdeme.

 

Na koncertoch už teraz hrávate niektoré skladby z albumovej novinky. Aké sú zatiaľ ohlasy vašich fanúšikov?

Mirka: Väčšinou majú otvorené ústa, tak niekedy neviem, či sa im to páči alebo nie. Ale po koncerte hovoria, že to má ten ksicht kapely Eufory, takže sa im to páči, ale musia si na to ešte zvyknúť.

Ľuboš: Pár šťastlivcov už počulo surové nahrávky albumu a musím povedať, že boli veľmi prekvapení. Boli unesení, a to bol naozaj len surový zvuk. Takže dúfam, že ten album bude fakt dobrý a že sa bude ľuďom páčiť.

 

Ešte jedna otázka na margo vašich albumov. Akú zmenu pociťujete medzi vaším prvým a druhým albumom?

Mirka: Cítime veľkú zmenu. Veľmi veľkú. Prvý album tvorili skladby pozbierané z viacerých rokov a cítiť v nich, ako sme sa hudobne vyvíjali. Teraz sme už ďalej, máme odohratých dosť koncertov na to, aby sa človek vyhral a vedel, čo sa ľuďom páči. Skladby sa navyše zložili v priebehu jedného roka a sú určite inštrumentálne na vyššej úrovni ako prvý album.

Ľuboš: Ten album bude naozaj dobrý. Ak sa nebude ľuďom páčiť, ja sa obesím.


spustiť videospustiť video

Medzi slovenskými kapelami som zaznamenal taký trend spolupracovať so svetovými muzikantami z podobného žánrového odvetvia. Uvažovali ste o niečom podobnom niekedy aj vy?

Mirka: Nad týmto sme naozaj nikdy neuvažovali. Ja nepotrebujem do kapely ťahať niekoho slávneho na to, aby som sa dostala niekam, kam chcem. Ja len dúfam, že sa dostaneme niekam vyššie aj bez toho, aby sme si pozývali do kapely hviezdy. Samozrejme, v prípade, že by niekto chcel s nami spolupracovať, budeme veľmi radi. Ale čo sa týka toho naschvál si zobrať niekoho do kapely, len aby sme sa zviditeľnili, tak to nepotrebujem. Ten človek aj tak s nami nebude hrávať donekonečna a ja chcem, aby ľudia našu muziku brali, že sme to my, Eufory, tí, ktorí to hráme a nie meniť nejakých ľudí na pódiu.

Števo: Máme dosť svojich nápadov. Nepotrebujeme tam iných. Chceme ísť do niečoho modernejšieho a nechceme sa prikláňať k starším veciam. Modernejším nemyslím metalcore, ale modernejší heavy metal. Taký svojský. A čo by nám mohol dať človek, ktorý už má zadefinovanú svoju škatuľku a už navždy to bude robiť iba ako z tej škatuľky? Takže to bude vždy znieť ako jedna z jeho kapiel a toto ja vo svojej kapele nechcem.

 

Tak či tak, sféra melodického metalu je v poslednom čase na Slovensku dosť silná. Aký je váš názor na slovenské kapely?

Ľuboš: Poznáme sa s niektorými ľuďmi z týchto kapiel. Máme s nimi celkom dobrý vzťah. Teda... Aspoň naoko. Pretože každý pozná ten vtip, ako sa stretnú dvaja muzikanti a neohovárajú toho tretieho. Ale ja nemám problém s nikým z týchto ľudí. Držíme si palce, dúfam, že navzájom. Nemáme v pláne niekomu podkopávať nohy alebo čo. Aspoň zatiaľ. Všetko je OK. Pozdravujeme ich. Oni vedia, o koho ide.

 

S ktorými domácimi kapelami ste si už mali možnosť zahrať? Máte medzi slovenskými hudobníkmi aj nejaké vzory?

Mirka: Vystupovali sme napríklad s Anthology či Ravenclaw. A čo sa týka vzorov... Ja mám vzor samu seba.

Ľuboš: Môj obľúbený vzor je kosoštvorec.

 

Keď sme sa opäť dostali aj k tomu koncertovaniu... Aký bol váš najlepší koncertný zážitok?

Mirka: Potlesk množstva ľudí.

Števo: Keď spievajú ľudia tvoje texty. Vidíš, že tí ľudia skutočne počúvajú tvoju hudbu a majú ju napočúvanú úplne do detailov. To ťa úplne odrovná.

Ľuboš: Mne sa na koncertoch veľmi páči, keď nás ľudia ešte nepoznajú a uvidia malú útlu bubeníčku a tvária sa, že čo ona už len môže zahrať za metal. A keď potom spustí tento drevorubač, tak ľuďom skutočne vybehnú oči z jamiek a sú unesení. To na nich vidíš. Tie zamrznuté tváre. A niekedy aj radosť v očiach.

 

A najhorší koncertný zážitok?

Ľuboš: Najhoršie koncerty sú tie, kde nie sú ľudia. My sa snažíme vykompenzovať si to na pódiu tak, že sa bavíme sami, možno s nejakými dvoma ľuďmi pri pódiu. Ale veľmi ťažko sa hrá, keď necítiš tú odozvu z publika. To je prúser. A ďalší zlý zážitok bol ešte vtedy, keď som spieval so zlomeným rebrom. To som sa musel ožrať, aby som to uspieval, lebo sa mi nedalo ani dýchať.

Mirka: A ja som hrala s vykĺbeným ramenom.

Števo: A ja som mal raz takú opicu...

 

To boli zážitky, ale čo je podľa vás doposiaľ najväčším úspechom vo vašej hudobnej kariére?

Števo: Náš prvý album a to, že nám ho krstil bývalý spevák kapely Iron Maiden Blaze Bayley. To naozaj dosť zavážilo.

Ľuboš: Pre nás je úspechom každý fanúšik, ktorý to s nami myslí vážne a páči sa mu naša hudba.

Mirka: A tiež každý odohratý koncert.

 

A aké sú vaše hudobné sny?

Ľuboš: Chceli by sme sa živiť hudbou. To je asi to najkrajšie, čo môže pre muzikanta existovať. Keď nemusí vstávať ráno o štvrtej do práce. Vstane o deviatej alebo o desiatej, naraňajkuje sa, dá si pivo, ide si zašportovať. Má jednoducho voľný deň. Má ho pre seba, aby sa dal do formy a večer ide hrať. A, samozrejme, rozdávať radosť z metalu.

Mirka: Je tiež super stretávať ľudí, ktorých si mal celý život doma na plagátoch a zrazu sa ich môžeš dotknúť a oni ťa berú ako kolegu.

 

Ešte mi prezraďte, čo v blízkej budúcnosti skutočne plánujete?

Ľuboš: My si nechceme dávať nejaké vážne méty a plány, pretože teraz nám vychádza druhý album a my sa prispôsobíme ľuďom podľa toho, ako naň oni zareagujú. Ak prídu na základe toho albumu nejaké ponuky, my ich radi prijmeme.

Števo: Odohrať čo najlepšie čo najviac koncertov a robiť čo najlepšiu hudbu. To je plán kapely Eufory.

Ľuboš: A čo najskôr by sme chceli vydať tretí album. Ale na druhej strane to, samozrejme, nechceme podceniť a uponáhľať.

 

A na koniec už iba moje obľúbené kliš. Čo by ste odkázali našim čitateľom?

Ľuboš: Nech si vypočujú náš druhý album a tí, čo nepočuli prvý, tak nech si vypočujú aj ten. A nech sú nám verní.

Števo: Nech čítajú ROCKER.sk a počúvajú Eufory.

Mirka: Že ich máme radi, čaute.

spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
Foto: Jirka Wasserbauer, Iva Juráková, WebPreVás