Na sklonku minulého týždňa naše končiny poznačil vpád britského impéria. V nedeľu, 13.augusta, k nám zavítal výkvet tamojšej metalcoreovej scény - kapela WHILE SHE SLEEPS, ktorá patrí medzi top na anglickej scéne. Z kolónií prišli THE AMITY AFFLICTION od protinožcov a samotní architekti metalcoreovej scény kapela ARCHITECTS. Akcia bola už dopredu vypredaná a keď ste v ten deň zavítali k budove, v ktorej sa MMC nachádza, čakala vás šóra až na cestu. Časť ľudí síce smerovala do Randalu, kde bol tiež koncert, no väčšina si to namierila na prvé poschodie. Klub sa už po otvorení brány začal prudko zapĺňať, a tak kapely mali takmer totožné množstvo publika po celý čas.

 

Prví sa na pódium postavili While She Sleeps. Od začiatku kapela riadne valila a ľudia sa bavili s ňou. V kotli to riadne vrelo, no asi po desiatich minútach sa zhasli svetlá. Ľudia si mysleli, že je to len odchod kapely do backstageu za účelom vyvolania prídavku, ako sa však zistilo, išlo o technickú poruchu. Ľudia teda zbytočne skandovali ,,one more song“, čo sa im snažil naznačiť aj spevák kapely Lawrence. Do nejakých desiatich minút prúd naskočil a kapela odohrala ďalšie dve skladby, čo mnohých zrejme dosť prekvapilo, keďže mali krátky set ešte ukrátený o výpadok elektriny. Priestor na ďalšie dva rýchle songy by sa určite ešte našiel. Zo skladieb sme počuli napríklad Seven Hills, Four Walls, You Are We. Po všetkých stránkach podali výbornú, škoda len, že krátku šou.


Druhí v poradí sa postavili na pódium The Amity Affliction. Pri tejto austrálskej kapele som mal vysoké očakávania, dosť som o nich počul, ale musím povedať, že som čakal trochu viac. Ich šou sa mi zdala taká nemastná-neslaná. Ľudia sa síce bavili, opäť vytvorili kotol, ale ja by som ich pokojne oželel. Navyše pri back vokáloch bolo spredu počuť pravidelne falošné zatiahnutia. Možno to množstvo ľudí v koncertnej eufórii nezachytilo, ale mne to rezonovalo teda dosť. Snáď nabudúce. Zo skladieb odzneli Open Letter, All Fucked Up či Shine On.

S úderom deviatej hodiny patrilo pódium už headlinerovi večera, kapele Architects. Tí svoj set odpálil skladbou Nihilist, z ďalších spomeniem napríklad Deathwhish, C.A.N.C.E.R.. Pod pódiom bol rozpálený kotol dožerava. Po celý čas si mnoho fanúšikov vyskúšalo crowdsurfing. Kapela dokázala navodiť výbornú atmosféru a po hudobnej stránke jej bolo ťažko niečo vyčítať. Občas som mal pocit, že speváka bolo menej počuť, ale to mohlo byť spôsobené aj tým, že veľa skladieb si publikum spievalo spolu s kapelou.

 

Zhruba v trištvrtine setu prišiel druhý karambol. Spevák Sam mal nepríjemný stret s mikrofónom, doslova si ním praskol medzi oči. Samozrejme, spustila sa mu hneď krv a musel byť ošetrený. Za ten čas bol masívne podporovaný fanúšikmi, ktorí celý čas skandovali. Síce spievať hymnu som ešte v rámci tohto nevidel, ale bolo to zaujímavé. V každom prípade potom vybehli naspäť na pódium. Sam vysvetlil situáciu a odohrali ešte dve skladby A Match Made In Heaven a Gone With The Wind. A pred pol jedenástou bol koniec. V podstate ešte 10 minút mohli napriek prerušeniu hrať. Chápem, že sa mu stal drobný úraz, ale v porovnaní napríklad s Davom Grohlom to, myslím, bolo úplne zanedbateľné. Ľudia ešte chvíľku stáli a dúfali, že im ešte niečo zahrajú, no už sa toho nedočkali.

 

Napriek tomu to určite pre mnohých bol výborný a výnimočný hudobný zážitok. Mnoho ľudí si koncert naplno užilo nielen sledovaním svojich obľúbených kapiel, ale aj aktívnym povzbudzovaním v kotli presne, ako to má byť. Napriek preplnenému klubu tu bol omnoho lepší vzduch, miestna crew zrejme poučená z minulých koncertov nechala pootvárané nielen dvere, ale aj vstup na terasu. Síce tam bolo pocitovo asi milión stupňov, určite ich bolo o pár menej ako po minulé vypredané koncerty. Kvôli spomenutým situáciám to síce "zahaprovalo", čo narobilo vrásky organizátorom, no v konečnom dôsledku ani v jednom prípade za to nemohli.

Reklama

Chcem reklamu