Neraz som sa presvedčil, že Taliani to s tým hard rockom jednoducho vedia. Opakovanie je ale matka múdrosti a keď som na recenziu vyfasoval mladíkov EASY TRIGGER z Verony, už po prvých tónoch mi bolo jasné, že sa to opäť raz potvrdí. Pri tejto štvorici sa však človek môže tešiť na niečo viac, než „len“ kvalitne odohraný a chytľavý rock.

 

Easy Trigger vznikli v roku 2009 ako coverband. Ak som dobre pochopil promo text, tak z pôvodnej zostavy za ten čas neostal kameň na kameni a nový album Ways Of Perseverance nahrávala úplne iná skvadra ako debut Bullshit spred štyroch rokov. Posledná výmena nastala v tomto roku, keď sa novým frontmanom stal spevák Nico a treba povedať, že to bol vynikajúci ťah. Chalan síce v promo videu vyzerá ako autista, ktorému dali do rúk mikrofón (znie to hnusne, ale tie vkuse zatvorené oči a grimasy vyzerajú fakt všelijako), stačí však pár tónov a zrazu tu máme dočinenia s vokálnym hrdinom nápadne svojím prejavom pripomínajúcim Axla Rosea.

 

Vôbec, celkovo znie tvorba Easy Trigger nie nepodobne raným albumom losangeleskej legendy. Provokatívny koktejl hard rocku a punku sem-tam líznutý metalovým rinčaním síce nie je nič, čo by tu už nebolo predtým, ale pri počúvaní tejto pecky ma celý čas opantával príjemný pocit vedomia, že toto je rock n' roll vo svojej najrýdzejšej podobe. Drsný, drzý a svojou neohrabanosťou neskutočne príťažlivý. Žiadne nuansy navyše, epické výlety či zbytočné klávesy. Sloha, refrén, zopakovať, sólo, čau. Ani jedna skladba nedosahuje päť minút a štvorica z nich nemá ani „povinné“ tri. Keď k tomu prirátame vydarené spevové linky plné bluesového nádychu, ktoré si ale len tak nezaspievate (predsa len je Nico vokálne niekde inde než bežný človek), je vymaľované. Asi najlepší song je šľapavá riffovačka God Is Dead. To, čo v nej predvádza spevák, mi rozum skrátka nepoberal. Bridge je postavený na bubeníkových prechodoch a navyše je plná melódií, relatívne nečakaných zmien a končí jedným dlhočizným sólom – no lahôdka, čo vám poviem.


Čo ma prekvapilo, je absencia balád. Jediná skutočne pomalá vec je Blind, ale tú baladou veľmi nazvať nemožno. Jednak sa na konci rozbehne a jednak má v sebe napriek tempu akúsi agresívnu náladu, z ktorej jemnejšia polovička ľudstva rozhodne namäkko nebude. Oplatí sa spomenúť aj nasledujúcu Tell Me A Story, ktorá začína vkusným dvojsólom. Naplno sa v nej prejavuje spomínaný metalický odlesk kapely a zároveň je vítaným spestrením platne.

 

Vzhľadom na zloženie kapely tu zvukovo asi nebolo veľmi čo pokašľať, a tak sa poslucháč môže kochať krásne vyváženým zvukom, kde počuť každý činel, ale nestratí sa ani jeden tón gitary. Snáď tá basa by mohla byť trošku vytiahnutá. Keď špina, tak poriadna!

 

S istotou môžem povedať, že ide o jeden z najvydarenejších hardrockových počinov roka. Easy Trigger majú našliapnuté stať sa hviezdami veľkosti Airbourne či Halestorm. Plný počet si šetrím na budúci album, kde páni vychatajú aj trošku pokrivkávajúci imidž (a front cover, ehm). Pevne verím, že vtedy odpália hlavu už úplne každému. Ja viem, s tým vizuálom to znie trochu pokrytecky, ale k takejto muzike sa výzor a la študent univerzity Berklee veľmi nehodí. Odhliadnuc od toho v podstate fošni Ways Of Perseverance niet čo vytknúť. Bravissimo!


Moje hodnotenie:

Easy Trigger - Ways Of Perseverance (recenzia) - 1 Easy Trigger - Ways Of Perseverance (recenzia) - 2 Easy Trigger - Ways Of Perseverance (recenzia) - 3 Easy Trigger - Ways Of Perseverance (recenzia) - 4 Easy Trigger - Ways Of Perseverance (recenzia) - 5 Easy Trigger - Ways Of Perseverance (recenzia) - 6 Easy Trigger - Ways Of Perseverance (recenzia) - 7 Easy Trigger - Ways Of Perseverance (recenzia) - 8 Easy Trigger - Ways Of Perseverance (recenzia) - 9 Easy Trigger - Ways Of Perseverance (recenzia) - 10

spustiť video spustiť video

Použité zdroje:
Foto: heavyparadise.blogspot.gr, archív kapely