Dva dni po návšteve hlavného mesta, 18. mája, sa ukázal PHIL RUDD v žilinskom EventHouse. A podobne ako v Bratislave, aj v Žiline predviedol, že je stále svetová extratrieda.

  

Po bratislavskom koncerte sa vo mne miešali pocity, či stačilo raz alebo ísť na rovnakú šou druhýkrát v priebehu len dvoch dní. Nakoniec zvíťazil pocit, že Phila treba ešte vidieť a nádej, že predsa len by mohol byť koncert v niečom iný. To sa aj potvrdilo. Samozrejme, nedá sa vyhnúť porovnávaniu oboch večerov.

  

EventHouse som navštívil prvýkrát a musím skonštatovať, že toto miesto je takmer ideálne na podobné koncerty. Prerobená hala v priemyselnej zóne, interiér, exteriér, terasa pre fajčiarov, dostatok výčapov (takže sa netvorili dlhé rady), slušné toalety či kvalitná klimatizácia. Keď si k tomu prirátame organizáciu na úrovni, výborné nazvučenie (napriek tomu, že hale trochu chýbajú akustické prvky na bočných stenách) či kvalitné svetlá, o dokonalý zážitok je postarané. Mimochodom, nazvučenie a nasvietenie (hlavne Philove bicie boli nasvietené exkluzívne). O to som sa neobával už počas zvukových skúšok, keď som zistil, že svetlá a zvuk majú na starosti chalani z TM sound, ktorí odviedli výnimočnú prácu pri minuloročnom koncerte Nik West v žilinskom divadle.

  

Začiatok koncertu a hneď musím porovnávať s Bratislavou. Štart bol o hodinu skôr, čo je pre návštevníkov vstávajúcich na druhý deň do práce potešujúce. Prvá predkapela, ako som písal už po Bratislave, mi tam jednoducho nepasovala. A máme tu ďalšie plus, hrali menej ako dva dni predtým. Nie, neberiem skupine HANTA snahu ani nič iné, dokonca im väčšie pódium viac svedčalo, ale jednoducho sa mi k hlavnej hviezde štýlovo nehodia.

 

Po Hante prišli (asi) moji noví obľúbenci, na ktorých som sa po predchádzajúcej skúsenosti tešil, kapela STROY. Chalani sú síce len traja, ale pri hudbe v ich podaní to vôbec nie je na škodu. Pôsobia ako zohratý a dobre naolejovaný stro(y)j. Spevák Michal Skořepa má zaujímavý hlas (v spojení s bezchybnou angličtinou, čo u kapiel zo Slovenska alebo Čiech nie je pravidlom, skôr výnimkou), v ktorom je cítiť odkaz na kapely, ktoré túto českú formáciu ovplyvnili (Alice In Chains, Soungarden, Faith No More...). Keď už sme spomenuli ten Soungarden. Práve v deň žilinského koncertu sa svet dozvedel o smrti frontmana tejto skupiny Chrisa Cornella a kapela Stroy si ho nádherne pripomenula. Pre mňa osobne to bol najsilnejší moment celého večera a najväčšie plus oproti bratislavskému koncertu (i keď všetci by sme si to plus asi radšej nechali ujsť). Michal so svojou elektrickou gitarou doslova predniesol najväčší hit Soungarden Black Hole Sun. Zimomriavky všade. Pocta pre Chrisa ako sa patrí. Zvyšok kapely Stroy tvoria Marek Bero – basgitara a Miloš Meier – bicie.  A ešte jedna perlička o skupine. Marek na začiatku prítomným oznámil, že Žilina je jeho rodným mestom. Týchto chalanov dávam do pozornosti.

  

Pätnásť minút pred deviatou prišiel rad na Phila Rudda a jeho ansábel v zložení Allan Badger – spev, Geoffrey Martin – gitara (obaja komponovali aj nahrávali spolu s Philom album Head Job), Mike „Mutt“ Furness – gitara a John Proctor – basgitara. Celý setlist bol totožný nielen s bratislavským, ale aj s inými počas turné, keďže sa nemení. Na úvod to bola The Other Side zo sólovky Head Job a až ako štvrtá v poradí, na pripomenutie starých časov v AC/DC, Shot Down In Flames z albumu Highway To Hell.  Táto, ako aj ďalšie dve z éry AC/DC Up To My Neck In You a Rock N′ Roll Damnation z albumu Powerage, najviac rozbláznila prítomných, zväčša v tričkách AC/DC. Na rozdiel od Bratislavy, kde Allanovi odchádzal hlas na konci koncertu, mu v Žiline hlas vo vyšších polohách vynechával hlavne na začiatku, no postupom času sa rozospieval. Po u tejto zostavy obligátnej trištvrte hodine kapela odišla, aby sa vrátila na prídavok. Tým je všade skladba Forty Days.

 

Koniec. Nie. Opäť ďalšie plus nielen voči Bratislave, ale aj iným mestám. Skupina sa vrátila ešte raz! A ešte raz zahrali Forty Days, takže keď budete čítať setlist, nie je v ňom chyba, naozaj ju hrali dvakrát. Škoda, že musia ako prídavok ponúknuť skladbu, ktorú väčšina ani nepozná, keď stačilo dať jeden z mnohých megahitov AC/DC, napríklad Hells Bells alebo Highway To Hell. To by bola čerešnička na torte. Napriek tomu, stálo to za to. Úžasný večer.                          

  

Pre agentúru Art Team to bol prvý skutočne rockový koncert, keďže doteraz lovila prevažne v džezových vodách a obstála na výbornú. Myslím, že na začiatok je osemsto návštevníkov pekné číslo a zároveň dúfam, že sa Žilinčania pustia do ďalších rockových dobrodružstiev, že počet divákov bude len a len narastať a že sa dočkáme ešte väčších rýb.

 

Setlist: The Other Side, When I Get My Hands On You, Lost In America, Crazy, Shot Down In Flames, Sun Goes Down, Up To My Neck In You, No Right, Repo Man, Head Job, Rock N‘ Roll Damnation, Forty Days, Forty Days


Reklama

Chcem reklamu

Použité zdroje:
Foto: Richard Köhler