25. novembra zažil RC Mlyn vo Vrútkach pri Martine ďalšiu skvelú akciu, ďalší vydarený koncert a ako bonus aj skvelú oslavu. Neoslavovali však iba Kataríny, ale predovšetkým prítomní rockeri, ktorí prišli zagratulovať k štvrťstoročnici slovenskej hardrockovej hviezde. Ale to už trochu predbiehame. 

 

Do príjemného a útulného prostredia RC Mlyn sa už okolo pol siedmej začali zliezať domáci aj cezpoľní návštevníci, rodinní známi, hudobníci aj skalní fanúšikovia kapiel, ktoré v katarínsky večer mali v klube vystúpiť. Celá akcia mala začať o siedmej hodine a na moje veľké prekvapenie (viac-menej) domáci power/heavymetalisti EUFORY na pódium skutočne o siedmej prišli. Avšak radosť bola predčasná, pretože hudobníci iba doladili zvuk a oznámili, že koncert začne o ôsmej. A tak aj bolo, ale už prvou skladbou presvedčili, že na takúto kvalitu sa čakať oplatilo.

 

Na koncert relatívne mladej metalovej formácie Eufory som sa dostal po prvý raz a priznám sa, že na ich vystúpenie som nešiel so žiadnymi očakávaniami. To bolo možno nakoniec aj dobre, pretože o to väčšiu eufóriu vo mne koncert zanechal. Kapela z turčianskeho regiónu sa totiž u mňa touto šou zaradila k svetovým legendám melodického metalu, ba niektoré aj prekonala.

 

Od nástupu na pódium všetkými smermi prýštila obrovská energia. Eufory šou odpálili titulnou skladbou Flying Island Eufory z ich debutu. Máloktorá kapela zahrá svoje skladby naživo tak ako z cédečka. Medzi domácimi kapelami som sa s takýmto majstrovstvom stretol iba párkrát. Eufory medzi kapely, ktoré to dokážu, bez pochýb patria, a to aj napriek technickej náročnosti ich prvého albumu. S prehľadom zvládajú všetky svoje skladby, k čomu veľmi prispieva aj ich disciplinovanosť na javisku. Je vidieť, že každý presne vie, čo má kedy robiť. No i napriek prepracovanej dramaturgii vystúpenia šou nestrácala obrovskú dávku charizmy, uvoľnenosti, nadhľadu a spontánnosti. Bolo vidieť, že všetci si vystúpenie skutočne užívajú a pozitívnu náladu úspešne prenášali aj na publikum.

 

Ak kapelu poznáte, určite viete, že ich druhá štúdiová doska je už na spadnutie. Niet sa teda čo čudovať, že do svojho setlistu už zaradili aj novinky. Fanúšikov navnadili na pripravovaný album hneď tromi skladbami. Nimi všetkým dokázali, že latku, ktorú si nasadili prvým albumom, rozhodne neplánujú podliezť. Skôr sa ju chystajú ešte o čosi nadvihnúť. Vo Vrútkach odzneli heavy vypaľováky What A Shame!Dancing Star, ale popri nich kapela z talóna noviniek vytiahla aj baladu Higher.

 

Celkovo kapela zahrala deväť vlastných skladieb a napokon svojich fanúšikov navnadili na bratislavský koncert kapely Helloween prídavkom v podobe coververzie ich evergreenu I Want Out. Tu opäť dokázali svoju kvalitu hudobníci, ale predovšetkým spevák Ľuboš Senko, ktorý aj po odspievaní náročného hodinového setu zvládol part Michaela Kiskeho bez najmenšieho zaváhania.

 

Zvuk bol krásne čistý a príjemný na ucho. Dobré vybavenie a zvukárske majstrovstvo veľmi dopomohli k skvelému pocitu z vystúpenia a k atmosfére v klube. Ale nedá mi ešte na chvíľu sa nepristaviť pri hráčskych zručnostiach muzikantov. Na pódiu síce oproti zvyšku kapely trochu nenápadný, ale veľmi talentovaný basgitarista Aďo Benca vôbec neostával pri jednoduchých driblovačkách na jednej strune. Jeho prsty tvorili harmonicky veľmi zaujímavé rebríky, ktoré naživo vyzneli ešte o čosi lepšie a výraznejšie než na doske.

 

Fenomenálni gitaristi Štefan Hodoň a Peter Drábik predvádzali neuveriteľne profesionálnu šou. Popri technicky náročných sólových tandemoch a striedačkách stíhali publikum zabávať aj herecky. Nehovoriac o kvalitných vokáloch, ktoré zneli presne tak ako na doske. Tie však mohli byť predsa len o čosi hlasnejšie. Boli totiž až príliš v úzadí. Rovnako ako Petrova gitara. Je však možné, že druhý  zvukový nedostatok bol iba daň za státie v prvom rade, do ktorého ma kapela svojou hudbou prilákala. Gitary boli pravdepodobne rozdelené do kanálov, a tak som jednoducho lepšie počul tú, pri ktorej som stál bližšie.

 

Ako poslednú spomeňme prvú dámu kapelu Eufory, v tento večer jedinú zástupkyňu nežného pohlavia na pódiu, talentovanú bubeníčku Miriamu Hodoňovú. Spevák pri jej predstavovaní použil veľmi vhodné slovné spojenie „ministerka zemetrasenia“. Ja by som k nemu ešte pridal jedno - srdce kapely. Pri tejto hudobníčke by bolo hanbou použiť staré-známe predsudkárske klišé typu: „Na ženu hrá veľmi dobre“. Zakladateľka kapely ovláda svoj nástroj totiž oveľa lepšie než len veľmi dobre. Skutočne hrá, ako sa hovorí, ako taký malý pán boh. Bez väčšej námahy by určite do vrecka schovala nejedného bubeníka. Neviem, či to bol iba pocit, ale zdalo sa, že výkyvy počasia neobišli ani ju a trochu jej naštrbili zdravotný stav. Na výkon pôvabnej bicistky to však vôbec nemalo vplyv. S prehľadom zvládla všetky guľometné dvojkopky a závratné tempá plné skvelých rytmov a prechodov.

 

Kapela Eufory je bez pochýb už teraz jedna z top kapiel hrajúcich melodický metal na Slovensku a pod šikovným a cieľavedomým vedením má našliapnuté zaradiť sa medzi svetovú elitu vo svojom žánri.  

 

Setlist: Flying Island Eufory, Book Of Life, What A Shame!, Dancing Star, Higher, Final Chime, Cheers!, Be My Brother, Metal Is The Hero, I Want Out

 

Mladú krv, ktorá roztočila Mlyn do závratných otáčok, vystriedali na pódiu ostrieľaní rockoví harcovníci DORIAN GRAY. Táto kapela prišla so svojimi fanúšikmi aj do Vrútok osláviť svoje 25. narodeniny. Ich vystúpenie začalo nahovoreným introm predstavujúcim kapelu, počas ktorého trio skvelých hudobníkov prišlo na pódium.

 

Pre svojich fanúšikov si Dorian Gray prichystali set skladieb tvoriacich prierez celou ich tvorbou a ktorými opäť jasne vyjadrili svoj postoj k súčasnému stavu sveta, systému, ktorý nám vládne a ktorými, samozrejme, vyjadrili aj svoj obdiv a lásku k ženám a motorkám. Človeku až naskakovala husia koža, keď si uvedomí, aké sú texty tejto kapely trefné a nadčasové. A to sa netýka len niektorých z nich, ale všetkých do jedného. Zvuk bol aj pri tejto kapele skvelý (iba zvuk bicích bol o čosi menej konkrétny než u prvej kapely), a tak bolo spevákovi Vadimovi rozumieť jasne každé slovo. A keďže všetky skladby sú nahrané v rodnej slovenčine, publikum si párkrát zanôtilo oduševnene s ním.

 

Keď sa rázne postoje, revolty a návody na lepší život podporia rovnako ráznou zmesou čistokrvného hard rocku, energického rock n' rollu, ľúbezného bluesu s tvrdými riffmi a fenomenálnymi gitarovými sólami, vzniká niečo nesmierne silné, čo by mal zažiť každý jeden človek a čo by malo byť povinnou jazdou pre každého pravoverného rockera.

 

Napriek tomu, že klub tak úplne nepraskal vo švíkoch, bolo vidieť, že kapela je vďačná za každého jedného gratulanta a za odmenu predviedla skvelú hardrockovú šou. Rytmická zložka kapely šľapala presnejšie než švajčiarske hodinky. Mladý bubeník predviedol, že je skutočne majster svojho remesla. Celý set totiž odbúchal bez zaváhania a navyše bez kliku v ušiach. Všestranný basák Daniel Urbán chvíľu podporoval rytmus skladieb, inokedy harmóniu riffov či rovno oboje naraz. A popri tom ešte stíhal spievať kvalitné vokály.

 

Trio, samozrejme, dopĺňal nefalšovaný prototyp pravého rockera, charizmatický motorkár Vadim Bušovský. Jeho nezameniteľný chrapľák sa rozliehal klubom a dokonale kontroval jeho gitarovému umeniu. Počas sedemnástich skladieb predviedol Vadim všetky hlasové polohy a nevynechal ani gitarové kúsky ako sólo za hlavou. Osobitnú kapitolu celého večera tvorili ale hlavne gitarové sóla vo Vadimovom podaní. Prvé, čo mi prebleslo hlavou pri jednom z nich, bolo „slovenský Jimi Hendrix“. Okrem skvelej techniky a hudobnej kvality akoby počas ich hry z frontmana kapely vyžarovalo čosi nadprirodzené. Vadim precítil každú jednu notu a poslal ju k svojim poslucháčom. Niekedy akoby bol doslova v tranze. Niektorí prítomní pri jeho hre na gitaru doslova nedýchali.

 

Odzneli staršie i novšie skladby kapely. Mali sme možnosť vypočuť si v nich ukryté názory kapely, za ktorými si už roky pevne stoja. Zahrali rýchle a tvrdšie piesne, ale aj tie bluesovejšie, baladickejšie. A kdesi medzi nimi v tento výnimočný večer nemohla chýbať ani jedna rovnako výnimočná nerocková „coververzia“. Nie v podaní kapely. Všetci prítomní gratulanti zborovo zanôtili chalanom Veľa šťastia zdravia a nefalšované úsmevy na tvárach všetkých troch členov kapely boli dôkazom ich vďačnosti a vedomia, že to, čo robia už dvadsaťpäť rokov, má skutočne význam.

 

Ako kapela hovorí na svojich stránkach: „Dorian Gray avizuje, že nové piesne budú o poznanie mierumilovnejšie ako doteraz. Po období protestu a revolty prichádza čas na spievanie aj o príjemných veciach,“ preto sa už tešíme na novinky z ich dielne a tešíme sa na ďalšie koncerty a oslavy tridsiatky, štyridsiatky, päťdesiatky... a ďalších výročí tejto slovenskej rockovej legendy, ktorá nepodľahla konvenciám dnešnej doby, stále si zachováva svoju hudobnú tvár a pevne si stojí za svojimi názormi.

 

Setlist: Dym ti stúpal do vlasov, Vlasy démonov, Som tu len hosť, Strieľaj, Zlodej koní, 2012, Kóma, Srdce je fízel, Potopa sveta, Život je istý, Portréty krásnych žien, Hra na bohov, Konečná je peklo, Tisíce dní prázdnin, Jebe mi, Bezváhový stav, Neznáma

 

Bolo by obrovskou chybou porovnávať vystúpenia kapiel Eufory a Dorian Gray. Obe zoskupenia predviedli v sobotný večer vo Vrútkach neopakovateľnú šou a boli vo svojom žánri nenapodobiteľné. Bolo skvelou voľbou spojiť vystúpenia týchto dvoch štýlovo odlišných interpretov v jeden večer, v jednom klube, na jednom pódiu. Fanúšikovia tak neprišli na koncert predkapely a headlinera, ale na koncert, ktorý predstavoval výnimočné spojenie odlschoolového čistokrvného hard rocku s mladou generáciou metalistov, ktoré spája skvelá muzika a jasný cieľ - spájať ľudí hudbou. Inými slovami, tento večer nemal len jeden, ale rovno dva zlaté klince. 


Použité zdroje:
Foto: WebPreVás