Pred koncertom som nemal žiadne očakávania. Ich hudba nie je tou, ktorú by som v aute počúval z CD. Na druhú stranu ani neprepínam na iné rockové rádio, ak sa objavia v éteri.

 

Na vstupenkách bolo uvedené, že koncert začína 30. marca o 19:00 a my sme k bratislavskej Aegon Aréne dorazili pár minút po tomto čase. Prekvapením bolo, že sme nevbehli do haly ako jedni z posledných. Pred halou to vyzeralo, akoby sa vstupy otvorili len teraz. Väčšina sa tlačila ku dverám, poniektorí postávali s pivom v ruke čakajúc, kým sa dav rozplynie.

 

Keďže nie som pravidelným návštevníkom podujatí v Aegon Aréne, mal som problém zorientovať sa, ktorým vstupom sa dostanem dnu tak, aby som si sadol na svoje určené miesto. Dnu som sa nakoniec dostal asi o 19.20, presne v čase, keď sa zhasli svetlá a hudobníci vychádzali na pódium. Nebol som jediný, kto nesedel ešte na svojom mieste, a tak sa v tme začalo hľadanie miest pomocou svetla z mobilov a predieranie sa popred už sediacich fanúšikov.

 

Pri usadení už zneli prvé tóny pomalej skladby presne v štýle Dire Straits. Ťahavá gitara, saxofón a všetko to ostatné. V rovnakom tempe sa niesli aj ďalšie skladby, mal som teda čas zhodnotiť "zariadenie" a účasť.

 

Vypredané nebolo. Aj v našom sektore bolo niekoľko neobsadených sedačiek, ale myslím, že organizátor môže byť s účasťou spokojný. Dozvedel som sa, že ešte pár dní pre koncertom bola asi jedna tretina vstupeniek dostupná, takže ľudia asi nakupovali na poslednú chvíľu.

 

Pódium bolo vybavené stroho. Žiadne steny z reproduktorov, okázalé konštrukcie ani svetelné rampy. Viem, nedá sa to porovnávať, ale napríklad oproti pódiu skupiny Rammstein bolo pódium DIRE STRAITS EXPERIENCE ako veľmi chudobný príbuzný.

 

Počas prvých skladieb sa svetlá snáď ani nepohli. Už som sa obával, že sa potvrdia chýry o tom, že Dire Straits je skupinou s najnudnejšou pódiovou šou. Moje obavy rozptýlili prvé tóny snáď najtanečnejšej piesne z repertoáru skupiny Walk Of Life. Ukázalo sa, že ju zaradili do programu dosť nešťastne.


spustiť video spustiť video

Diváci sa počas tejto rýchlej a rytmickej piesne ani nepohli. Tí, čo sedeli, sedeli naďalej, tí, čo stáli, stáli bez pohnutia, málokto tlieskal do rytmu. Je možné, že po predchádzajúcich pomalých skladbách sa im ťažšie dostávalo do švungu. Ako som písal, škoda, že tento hit neodznel v programe neskôr. To už boli ľudia rozparádení.

 

Koncert odsýpal ako na húsenkovej dráhe. Pomalé skladby, potom tie rýchlejšie, sem-tam si hudobníci zajammovali a naťahovali svoje hráčske umenie čo to dalo. Odzneli všetky hity, ktoré ľudia očakávali. Spomínané Walk Of Life, Romeo And Juliet, Private Investigation, On Every Streets, Sultans Of Swing a v prídavku aj Money For Nothing. Ako na ihlách som čakal, kedy sa ozve Elvis. Neozval sa.

 

Až na to malé zaváhanie pri vstupe a hľadanie svojho miesta v tme bol koncert dobrý. Nakoniec sa ľudia chytili, vlnili sa, tancovali, tlieskali. Členovia skupiny (mimochodom dvaja gitaristi, basa, bicie, dvaja klávesáci, saxofón + perkusie) sa tešili a komunikovali. Myslím, že som začul sem-tam aj slovenské ,,Ďakujeme".

 

Ak čakáte na porovnanie koncertu Dire Straits Experience a koncertu Marka Knopflera, ktorý bol už dávnejšie, začul som ho pri odchode z rozhovoru dvoch fanúšikov: ,,Muzikanti Dire Straits Experience hrali hity, muzikanti okolo Marka Knopflera hrali technicky lepšie."