Včera vyšla celosvetovo tretia štúdiová doska pôvodom slovenskej interpretky SNOVONNE. Ak ste počuli zatiaľ iba jej prvé dva štúdiové albumy It’s Sno Baby (Not Sugar) (2010) a The Nightmare Bride (2012), určite ste zvedaví, kam sa bude uberať ten najnovší. My vám teraz ako jedni z prvých na svete prinášame recenziu tohto albumu z dielne Snovonne, ktorý mixoval a mastroval Eric Koondel a vychádza pod štítkom Rogue Records America. A s recenziou snáď aj inšpiráciu na podporu tohto diela, ktoré skutočne stojí za vypočutie.

 

V januári 2015 zverejnila Snovonne prvý trailer odkazujúci na nový album The Child And The Bitch (chronicles 1984-2014). Spolu s bábikou Sally spievali v tomto videu do pulzujúceho až naliehavého hudobného podkladu. Vtedy som si povedal, že ak materiál zo spomínaného videa nebude použitý aspoň ako intro k celému novému albumu, tak sa asi aj nahnevám. Ale to nakoniec nebolo treba. Nielen, že je hudba zo spomínaného videa na albume, ale je dokonca rozvinutá do plnohodnotnej päťminútovej úvodnej a zároveň titulnej skladby. Časti s ťažkými riffmi a mohutnými bicími zaobalenými do symfonických sláčikových zvukov sú predelené kontrastným klavírnym útlmom. Pridajte k tomu celému spev Snovonne obohatený o najrôznejšie vokály, polohovorené časti a spev hraničiaci so screamom a máte úvod, aký by ste po vypočutí prvých dvoch albumov mohli očakávať. Teda, ak nie ešte o čosi lepší. Do kategórie „rýchlych“ skladieb by som zaradil aj druhú v poradí. Jej úvod spočiatku pripomína akési techno, z ktorého v pozadí postupne vylieza gitara. Vravím si, to musí byť naozaj nejaký Bullshit! Ale v dvadsiatej štvrtej sekunde to príde. Riff, na aký som čakal. Mohutný refrén s chytľavou melódiou a jednoduchým textom bude určite na koncertoch spievať každý fanúšik. Poslednou skladbou z tých najživelnejších z nového albumu je aj šestka Breakdown, ktorá prekvapí trochu mainstreamovým zvukom na začiatku. Ale možno je to iba môj pocit. Ten ale vyvážil takmer screamovaný vydarený refrén. 

 

Na albume nájdeme, samozrejme, aj „pomalšie“ kúsky. Tam môžeme viac-menej zaradiť tretiu skladbu Home, ku ktorej vyšiel 17. apríla aj videoklip. Táto doslova hymnická pieseň vás jednoducho musí očariť na prvé počutie. Ešte stále z nej mám zimomriavky. Na rovinu vám hovorím, že ak máte Snovonne radi a Bullshit sa vám podarí dostať z hlavy, tak s Home to bude ešte o pár levelov tažšie. Okrem toho sa táto skladba objaví na albume ešte raz - ako posledná v poradí. Druhý raz je skladba upravená do orchestrálnej verzie. Zvuk symfonického orchestra by sa určite k žiadnej inej skladbe z albumu nehodil tak ako práve k tejto. Je to veľkolepé a veľmi vhodné finále celého albumu. Ďalšou skladbou z tejto kategórie je piata Anatomy. Hneď od začiatku ma veľmi zaujala. Možno hlavne tým, že naozaj graduje až do poslednej sekundy a asi najviac zo všetkých skladieb z nového albumu mapuje doterajšiu tvorbu Snovonne. Poslednou pokojnejšou skladbou je pieseň k prvému videoklipu Best Days. Priznám sa, že už odkedy Sno zverejnila prvé pár sekundové ukážky z demo nahrávok, bola táto skladba mojou obľúbenou. A nič sa nezmenilo ani po vypočutí celého albumu. Gradujúca tajomná atmosféra, správny pomer nástrojov, zaujímavé harmónie. Navyše sa táto skladba vyvinie do masívneho záveru obohateného o veľmi vydarené gitarové sólo. Sóla na elektrickej gitare sú v tvorbe Snovonne zväčša vzácnosťou a asi aj o to lepšie tu toto konkrétne sadlo. 


spustiť video spustiť video

Poslednou kategóriu sú skladby, ktoré neviem zaradiť ani do jednej z predošlých dvoch skupín. Aj tie som uviedol, ako ste si určite všimli, v úvodzovkách. Všetky skladby na albume majú svoj vlastný rytmus a tok a tým sú jedinečné. Tieto sa mi ale nepodarilo zaradiť ani s úvodzovkami. Začneme štvorkou Sally, ktorá je podobne ako Anatomy jednou z tých skladieb, v ktorých identifikujete na prvé počutie, že to musí byť dielo Snovonne a nikoho iného. Navyše začína veľmi príjemným zvukom akustickej gitary. Tá navodí atmosféru, v ktorej sa nesie v podstate celá skladba. A tie vokály, tie si určite zamilujete. Napokon prejdime k trojici skladieb s číslami osem, deväť a desať. All My Ghosts začína bicími, ktoré nesú takmer až jazzový feeling a tento pocit ešte podporuje počas celej skladby kolísavý klavír. Samozrejme, nechýbajú gitary, aj keď nie až v takom množstve ako v deviatej FilthFilth, tak to je tá skladba, ktorú si zamilujú priaznivci moderných metalových subžánrov. Ťažký úvodný riff predpovedá poriadny náklad, a tak aj je. Bezpochyby najtvrdšia pecka z tejto dosky, avšak opäť plná rôznych kontrastov, ktoré ju robia tým, čo robí tvorbu Snovonne jedinečnou.

 

Nakoniec tu máme skladbu My Poison’s Made For Me. Ak si viete predstaviť spojenie ponurého symfonického až gothického rocku a tanga, tak je to presne toto. Tak znie táto skladba. Najprekvapivejší rytmus, aký mohla interpretka zvoliť z nej robí azda jednu z najoriginálnejších rockových skladieb, aké som v poslednej dobe počul. Atmosféra je ešte posilnená sláčikovými zvukmi a vokálmi zasadenými do boostrových gitár a bicích. Naozaj vydarená kombinácia hudobných prvkov. Je to zároveň jediná skladba na albume, kde sa objavili aj hostia. V strede si niekoľko viet zaspievali Billy T Cooper (JTR Sickert) a Sonya Scarlet (Theatres Des Vampires).

 

Novým albumom Snovonne opäť potvrdila, že je jednou z mála interpretov, ktorých skutočne nie som schopný hodnoverne prirovnať k niečomu alebo niekomu inému. Má vskutku osobitý štýl a som si istý, že týmto albumom nesklame žiadneho fanúšika. Svoj jedinečný štýl si síce na novej doske zachováva, ale zároveň s ním šikovne pracuje a experimentuje. Oproti predošlému albumu by som povedal, že ubudlo rôznych „škrípavých“ a „vŕzgavých“ zvukových efektov, a aj keď aj na predchodcoch spomínanej novinky bolo veľa skladieb s chytľavou melódiu, na tomto albume je ich ešte o čosi viac a niektoré, zdá sa, načierajú až do vôd mainstreamovejšieho rocku. Celkovo je tento album gitarovejší ako tie predošlé. Nič z toho ale nie je na škodu a doska The Child And The Bitch je veľmi vydarenou. Počas celých päťdesiatich minút albumu cítiť, že hudba Snovonne sa má stále kam posúvať a má čím prekvapiť a aj napriek tomu si je schopná zachovať sebe vlastný originálny zvuk. Vrelo odporúčam.

 

CD The Child And The Bitch si môžete v digitálnej verzií zakúpiť na jej Bandcampe alebo ako digipack CD. Túto fyzickú verziu CD si môžete kúpiť napríklad aj na koncertoch počas nadchádzajúceho turné


Moje hodnotenie:

Dieťa a mrcha rozpovedali svoj príbeh (recenzia) - 1 Dieťa a mrcha rozpovedali svoj príbeh (recenzia) - 2 Dieťa a mrcha rozpovedali svoj príbeh (recenzia) - 3 Dieťa a mrcha rozpovedali svoj príbeh (recenzia) - 4 Dieťa a mrcha rozpovedali svoj príbeh (recenzia) - 5 Dieťa a mrcha rozpovedali svoj príbeh (recenzia) - 6 Dieťa a mrcha rozpovedali svoj príbeh (recenzia) - 7 Dieťa a mrcha rozpovedali svoj príbeh (recenzia) - 8 Dieťa a mrcha rozpovedali svoj príbeh (recenzia) - 9 Dieťa a mrcha rozpovedali svoj príbeh (recenzia) - 10

Linky:

Bandcamp

Použité zdroje:
Foto: Niwy Iben