V stredu sa v útrobách slovenského internetu objavila prespievaná verzia známeho hitu We Are The World. Na tom by nebolo nič zvláštne, no táto verzia sa od ostatných značne líšila. Bola totižto katastrofálna. Slovenská, značne hudobne benevolentná spoločnosť nešetrila kritikou. Objavili sa názory, že videoklip sa mal dostať na verejnosť radšej až na 1. apríla. Tým by sa vraj všetko vyriešilo. Iní však tvrdili, že pieseň nie je paródiou a že skutočnú hudbu si užijú práve na Deň bláznov. A mali pravdu. Zabudnúť na zlé hudobné výkony sa totižto podarilo. V sobotu do Bratislavy zavítala trojnásobná dávka metalcoreu. STICK TO YOUR GUNS, ASKING ALEXANDRIA a PARKWAY DRIVE.

 

Obrovský čierny rad sa tiahol od rovnako temnej budovy Refinery Gallery už takmer hodinu pred otvorením brán. Prítomní filozofi sa zamýšľali počas čakania aj nad tým, či sme sa v snahe odlíšiť nestali všetci rovnakými. V presne stanovený čas sa brány otvorili a ako jeden muž sme sa ponorení do úvah presúvali dovnútra, pretože Stick To Your Guns dostali v časovom harmonograme iba pol hodinu.

 

Kalifornskí hudobníci dokázali na malom priestore predviesť zaujímavé predstavenie. Aj napriek nedostatku času stihli rozpáliť publikum, ktoré na prekvapenie spievalo texty spolu s kapelou a evidentne nebralo STYG len ako predskokanov.

 

Na rad sa dostali miláčikovia publika (hlavne jeho ženskej časti) Asking Alexandria. Po štyroch rokoch sa vrátili späť na Slovensko so staronovým spevákom Dannym, presne ako si pamätníci z MMC spomínajú. Na čo si však nespomínajú, bol neskutočne zle ozvučený koncert. Spev sa chvíľami strácal, nebolo rozumieť text, nástroje hrali zasa príliš hlasno. Koncert potom mohol vyznieť nudnejšie, ako AA plánovali. No napriek nepríjemnostiam určite stál za to. Danny Worsnop je bezpochyby talentovaný spevák, skutočne sa za pár rokov vypracoval a jeho výšky zneli ako z učebnice heavy metalu. Nechýbali piesne Dear Insanity či To The Stage. Pozorní fanúšikovia však vedia, že Dannyho dávno lákajú iné vody než tie metalcoreové. Najviac si užil pomalšie piesne Moving On Someone, Somewhere, v ktorých vynikne jeho spevácky talent. Aj preto z kapely načas odišiel a venoval sa svojmu projektu We Are Harlot. Nedá sa povedať, že by si koncert neužil, no už to nie je tak zbesilá jazda ako v roku 2013.

 

Diváci. Od začiatku koncertu boli navnadení a nachystaní sa baviť. Potleskom vítali už fotografov aj kapelných technikov. Nepotrebovali predskokanov, častokrát nepotrebovali ani živú kapelu. Zabávali sa a spievali aj piesne, ktoré hrali z reproduktorov počas prestávok. Internetom už koluje video z člnkovania počas koncertu Parkway Drive, ale skutočný zážitok to bol aj počas prestávky na známe Welcome To The Jungle. Takýchto fanúšikov nemá každý koncert a určite nie každý na Slovensku.

 

Vrchol večera bol určite koncert austrálskych kráľov svojho žánru Parkway Drive. Veľkolepá produkcia, svetelná šou a mnohé ďalšie efekty. Kapela sa prihnala ako divoká vlna a zmietla celú miestnosť. Tú energiu museli cítiť všetci. Stáť na mieste sa jednoducho nedalo. Publikum so sebou nekontrolovateľne metalo a nechalo sa ovládať mužom na pódiu, ktorý pôsobil suverénne ako vodca okultnej sekty. Winston McCall a celá kapela boli ohromujúci. Každá pieseň bola ušitá presne na mieru koncertu, žiadna nebola zbytočné dlhá ani krátka. Majstrovsky zvládnuté Wild Eyes či Destroyer. Skvelá vec je, keď sa kapela rozhodne oživiť vystúpenie cover verziou. Ale ešte lepšia vec je, keď cover verzia sedí ako uliata. Tak to bolo v prípade Bulls On Parade od Rage Against The Machine. Oficiálne záverečná Swing spolu s bubeníckym sólom a pochopiteľný prídavok v podobe Crusher a Bottom Feeder ukončili koncert, ktorý svojím spôsobom pre naše územie nie je typický.

 

Je možné, že po organizačnej, ale aj fanúšikovskej stránke sa začíname podobať na vyspelejšie európske krajiny a nemusíme sa za seba hanbiť. Nakoniec by som snáď iba dodal: We are the world, we are the children...


Reklama

Chcem reklamu

Reklama

Chcem reklamu