Dátum 24. január pripadol priam zázračne na sobotu a aj pod vplyvom určitých zákulisných šumov očakávam plný dom a skvelú akciu. Nenechávam nič na náhodu a vpadol som ako snehová guľa do Randalu v dostatočnom predstihu pred oficiálnym začiatkom. Počas voľnej hodinky stíham stretko s kamarátmi z Prešova, ktorí sem merali radostnú cestu žltým vlakom a krátky pokec s Gabom Volšíkom, ktorému patrí vďaka za zorganizovanie dnešného skvelého koncertu. Pristavujem sa taktiež na pár slov aj pri pánoch z Dead Congregation, ktorí už mali rozložený merch a ohľadom prvého dojmu musím poznamenať, že pôsobili veľmi milo a prívetivo. Dorazili už aj Infer a je mi potešením, že sa po dlhej dobe stretávam osobne s frontmanom Peťom, s ktorým stíham dohodnúť určité náležitosti smerom k plánovanému rozhovoru, ktorý zrealizujeme v blízkej budúcnosti, tak si to potom nenechajte ujsť.


Ako prví prichádzajú na stage Aeon Winds. Pod pódiom to nie je až tak zaplnené, čo ma mrzí, keďže chalanom by sa hralo určite lepšie pri početnejšej a živšej podpore. Napriek uvádzanému atmospheric black metal/dark ambient smerovaniu nejde ani v náznaku o nejaký warpaint, ale kapela sa prezentuje svojou hudbou, kde by som doplnil aj prímes slavic paganu. Prijal by som trochu lepší a vyváženejší zvuk, nakoľko som sa pristihol, že miestami rozmýšľam, či je spev v slovenčine, alebo angličtine. Naživo to Aeon Winds dávajú skôr priamočiarejšie a začínajú dnešný večer prifarbovať na čierno, no mierne mi chýbajú tie atmosférické prvky počuteľné z nahrávok, respektíve ich väčšie zvýraznenie. Aj preto vidím priestor na posun vpred, na lepšie vyskladanie celého setu, zohratosť a celkový prejav live vystúpenia. Aeon Winds ma nijako nesklamali, ale vzhľadom na ich potenciál si viem predstaviť, že ma najbližšie svojím live prejavom posadia rovno na zadok.

Po krátkom nazvučení prichádzajú na stage Infer a ja horím nedočkavosťou ako bájny Fénix, len dúfam, že potom ešte nejako povstanem z toho popola. Frontman Peter ešte požiadal o úpravu svetelného parku, tak ostávajú svietiť len červené svetlá, podporujúc temnú atmosféru a ja začínam mať pocit, že sa bude maľovať dôkladne a pekelne čierno. Hneď od začiatku Infer ukazujú, že jednoducho vedia a patria k tomu najlepšiemu, čo slovenská scéna ponúka. Technika, zohratosť, drive, temná atmosféra a veľmi dobrý zvuk vyčarili blažený úškľabok na ksichte určite nie len mne, ale aj početnému zástupu fans. O poriadnu gitarovú smršť sa starajú Pepo a Peter, ktorého vokál podporuje Rišo, drviac pri tom svoju päťstrunovú basu a za bicími to všetko diriguje presný a precízny stroj menom Robo. Infer nás obdarili novými skladbami ako Parasitus Deum, Malediction, Into The Pits Of Gehenna a Aeon Of Deathless Blight, pričom na striedačku zazneli aj staršie vypaľováky ako Vengeance z EP Euphory Of Killing, Father Hell, Mother Death z albumu In Cold Being a taktiež aj The Day After The Fall a Sede Vacante Aeternum z rovnomenného albumu. Pristihujem sa ako revem na fantastickú, pomalšie ladenú, seeeeedeee vaaaacaaanteee aeeteernuuuum spolu s Peťom a užívam si tento zabijácky set, ktorý do bodky naplnil moje očakávania.

Po pauzičke je už pod pódiom plnka v očakávaní nástupu Dead Congregation. Pred koncertom som stihol za pár dní obstojne napočúvať oba LP albumy, a tak som v očakávaní, aké to bude naživo. Už od prvých tónov Martyrdoom, ktorá otvára aj prvotinu Graves Of The Archangels, som sa cítil, ako by mi počarovala Kirké. Po chvíli konštatujem, že zvuk je vynikajúci a Dead Congregation od prvých tónov vedia, čo chcú hrať, ako to chcú hrať a hrajú to fantasticky. Rýchle gitarové pasáže striedajú pomalšie, ale o to hutnejšie, drviace a tlačiace k zemi, klepačky, pomalšie tempá, pískačky, etno vyhrávky a sample dodávajú zvláštne čaro a je počuť, že je to Grécko. Infer ma načali a vymaľovali moju dušu na čierno a Dead Congregation to ešte vystupňovali, kedže atmosféra je temná, ťaživá a cítim sa ako by sa na mňa zosypal celý Olymp. Gro playlistu pozostávalo prevažne z posledného albumu Promulgation Of The Fall, zazneli napríklad Quintessence Maligned, Only Ashes Remain, Nigredo či Schisma. Pár ľudí pod pódiom rozbehlo menšiu strkanicu, ale väčšina sme stáli s otvorenou hubou, podupujúc, klepajúc rukami či kývajúc hlavou do rytmu vychutnávajúc si čo vidíme a hlavne počujeme. V závere famóznej a gitarovo ťahavej Promulgation Of The Fall sa cítim, ako by po mne bubeník strieľal klince z nastreľovačky dvojkopákovým strednotempom a zabijácky temný growl ma zráža do kolien. Pomaly sa blíži koniec a o záver sa postará prídavková a takmer 10 minútová Teeth Into Red, ktorá aj uzatvára album Graves Of The Archangels. Skladba začínajúca ako drtička sa po 6 minútach mení na ťahavý starobylý ortodoxný spev, ktorý postupne nahradí zvonenie zvona. V tej chvíli sa cítim ako na mieste, odkiaľ už niet návratu, cítim sa ako pred vlastnou popravou a tá veru aj prišla odklepnutím do polminútovej záverečnej extázy. Dead Congregation mi zoťali hlavu a moje torzo pokorne vzhliada k čarodejnici Kirké, aby ma vyhrabala spod útrob Olympu, nakoľko chcem takúto skvelú show zažiť opäť, hoci aj s hlavou pod pazuchou. Zažil som jeden z najlepších koncertných setov môjho života. Amen.