Dark And Loud je slovenské turné domácich kapiel, ktoré pozorne sledujeme a snažíme sa vám sprostredkovať informácie o tomto turné z každého jedného koncertu. Podujatie  veľkosťou nepatrí  k väčším akciám, ale jeho význam spočíva v podpore domácej slovenskej a českej scény. Mladé kapely takto dostanú príležitosť sa ukázať. Po Trenčíne a Leviciach, konečne prichádza 20. 2. 2016 aj do Bratislavy.

 

Nemusím hovoriť, že práve od Bratislavy sa očakávalo, že to bude najväčší koncert celej šnúry. Už len účasť kapiel ako DOOMAS či organizátorov DOWN TO HELL, nevynímajúc kapely WARD či českých DESIRE FOR SORROW hovorí sama za seba. Začiatok bol ohlásený na pol ôsmu, presnosť, s akou akcia začala, zaskočila asi všetkých. Ako býva zvykom pri takýchto akciách, väčšinou sa ešte hodinu po oficiálnom začiatku nič nedeje, prinajlepšom zvučí. Tu to bolo presne naopak. S presnosťou švajčiarskych hodiniek prichádzajú Ward z Považskej Bystrice v zložení Šimon (spev), Hrnec (basa), Magda (gitara), Daniel (klávesy), Ľubo (bicie). Pri tejto kapele treba povedať, že napriek tomu, že sa jedná o death metal, na pódiu hrali prím bicie, hlavne úderný rytmus kopákov a klávesy. Gitarista, aj keď iba jeden, svoju úlohu na svojej sedemstrunke zastával viac ako statočne a bez problémov stíhal všetko tak, ako bolo treba. Vokalista Šimon, ako sme sa dopočuli, nebol úplne zdravotne fit, napriek tomuto hendikepu nedal na sebe nič znať. A odgrowloval to tak, ako sa patrí.

 

Setlist: Hypatia, Sons Of Miracle, Alexandria,  Knights Of Pagania, Vazul, Chilling Time, Number 13

 

Počas pauzy nastáva výmena nástrojov a na scénu prichádza súrodá pätica mladých českých bratov odetých v štýle emo. Nastáva trochu zdesenie, či nenastala zmena v line-upe. Našťastie, ako sa ukázalo, hneď, ako dozvučili, sa utekali prezliecť. A tak v pútavom intre prichádzajú Desire For Sorrow na pódium už nahodení tak, ako blackmetaliti majú vyzerať - s warpaintami a spevák Ziky (gitara, spev) aj s kontaktnými šošovkami a lá husky. Zvyšok zostavy tvoria Johny (klávesy, spev), Horvi (gitara), Vlajda (basa), Bubno (bicie). Pódium zdobia dve červené zástavy s dierami, také, ako môžete vidieť aj na titulnej strane bookletu ich albumu At Dawn Of Abysmal Ruination. Prvú skladbu The Struggle potrebovali na rozohriatie, hlavne spevák, ktorému trochu haproval hlas. Avšak zvyšok setu už odznel veľmi autenticky s ich štúdiovkou. Zachytil som, že pár ľudí malo problém zrazu preladiť z death metalu v podaní Ward na black, no ja sám za seba musím ich vysúpenie ohodnotiť dosť kladne. Turné je orientované hlavne na kapely s temnejším zameraním, takže Desire For Sorrow tu výborne zapadli.

 

Setlist: The Struggle, Heretic God, Horned Crown, Stay Primitive, Unstained Emptiness, Inssurection, A Play Of Futility, End Of All Nights, Revelation Through Affliction, Promise In Decadence

 

S úderom desiatej hodiny prichádzajú na rad prvý headlineri Down To Hell. Set štartujú skladbou Pán vetra, búrky a mrakov. Šestica z Malaciek tu nie sú žiadny nový pojem, od prvej skladby vidno, že si pod pódiom ľudia pospevujú spolu s ňou. Kapela má chytľavé texty v slovenčine, Kaniho scream skvelo kontruje so Zuzkiným ženským vokálom. Niečo na spôsob kráska a zviera. Zo vzdušných priestorov sa potom následne presúvame na cintorín so skladbou Krvavé jazero. V tom momente sa nachádzalo v Randali približne 130 ľudí, čo ani zďaleka nenapĺňa kapacitu klubu. Ale ako sa vyjadrili členovia kapely, na sobotu to bol super vydarený koncert. Navyše fanúšikovia im úsilie vo veľkom vracali. Vizuálne najviac pútali basák Miro a spevák a zároveň gitarista s púliacimi očami a vyplazeným jazykom Kani, obaja nalíčení warpaintami. Proste gestá, ako si takýto koncert pýta. Mužské publikom isto potešila aj prítomnosť speváčky Zuzky. Avšak ako to v Randali býva zvykom, najprv ju nebolo skoro vôbec počuť. Až po upozornení zvukára sa to trochu vylepšilo. Ak ste si jej spev chceli vychutnať, najideálnejšie miesto bolo hneď vedľa zvukára. Tam ju bolo naozaj počuť. Zvyšok kapely - gitarista Ťapo, Ľubo schovaný úplne vpravo za svojimi klávesami či Dano za bicími si bezchybne odvádzali svoju robotu. Mňa osobne zaujali skladby Nemŕtva nevesta a Drak, majú tak chytľavý text, že si ich človek pospevuje podvedome občas aj na druhý deň. A zo svojou šou sa rozlúčili aplauzom vypýtaným prídavkom Bosorské sólo.

 

Setlist : Pán vetra, búrky a mrakovKrvavé jazeroSmrťSkazení, Nemŕtva nevesta, Drak, Bosorské sólo

 

Niečo po jedenástej prichádza finále. S krátkym úvodom skladby, ktorý členovia kapely Doomas s pátosom odstáli otočení chrbtom k hľadisku, sprava Martin Kalmi Kalmancai (gitara), Peťo Betko (basa, vokal), bubeník Erik Šabo v úzadí a Wigo Gajda vľavo. Takto začínajú každú jednu skladbu. Následne sa otáčajú a spúšťajú neskutočný masaker. Napriek tomu, že majú za sebou náročný deň, keď sa po koncerte v piatok v Třinci museli presúvať  do Bratislavy, nebol vidieť ani náznak únavy či drobného zaváhania. Pod pódiom ostáva už len zhruba polovica ľudí, ale tí, čo zostali, práve pochopili, že nastalo pravé vyvrcholenie večera. Pod pódiom to riadne vrie, takže napriek preriedeným stavom kapela všetku odovzdanú energiu dáva naspäť. Vidieť to hlavne na šťastnej Peťovej tvári, po každej skladbe búchajúc si päsťou po hrudi ďakoval "Bratislava, ste super! Ďakujem!" Myslím, že za taký výkon by si zaslúžili minimálne toľko ľudí pod pódiom ako na Amorphise. Asi uprostred setu, popri už riadnom blbnutí pod pódiom, vyslovil Peťo požiadavku: "Kolečko, chcem, aby ste spravili kolečko." Netreba dodávať , že tej prosbe sa nedalo nevyhovieť, a tak veľká časť tých, čo sa nachádzala pod pódiom sa dobrovoľne či nie stala súčasťou celkom schopného circle pitu. Medzi skladbami, ktoré odzneli, bola aj Forlorn, ku ktorej videoklip vydali približne pred rokom, či LaMuerte, skladba s rovnomenným názvom albumu, ktorú promovali v Headbangeri na rádiu FM 29. júna minulého roka. Asi 20 minút po polnoci nastáva ďakovanie, tentokrát to naozaj vyzeralo, že kapela to myslí vážne. K fanúšikom letia trsátka. Avšak po ováciách a vypýtaní si prídavku sa predsa len nechajú presvedčiť a zopakujú si skladbu Seven Sins. Potom už nastáva naozaj lúčenie, podávanie si rúk s ľuďmi pod pódiom a Doomas sa lúčia s Peťovou hláškou:  "A môžeme ísť do Novej Bane.“

 

Setlist:  God Liar, Seven Sins,Darkside of the Moon, LaMuerte, Dark Ritual, Fear, Forlorn, Seven Sins(prídavok)

 

Aby sme sa poistili, že na takejto výnimočnej udalosti bude aspoň jeden redaktor, rozhodli sme sa ísť hneď dvaja. Okrem mňa tam bol aj kolega Alex, ktorý prispel tiež svojimi dojmami z koncertu :

"Čo sa týka koncertov, tak osobne mám Randal vo veľkej obľube a dá sa povedať, že ho preferujem aj pred väčším MMC. Ale to minimálne z jedného jednoduchého dôvodu, ktorým je tá rodinná atmosféra na akciách a možnosť pokecať aj s vystupujúcimi muzikantmi. Nebolo tomu inak ani na DARK AND LOUD a opäť mi do spomienkového šuflíka, áno, to je ten druhý od vrchu, pribudol záznam o veľmi vydarenej akcii. Musím priznať, že všetky vystupujúce kapely som videl premiérovo a pri Ward som sa dozvedel až na mieste činu, že za mikrofónom stojí Šimon (Suburban Terrorist, ex-Moonfog), ktorý mi stihol pošepnúť, že je chorý a necíti sa veľmi dobre. No aj napriek tomu dal do vystúpenia všetko a Ward sa predstavili v dobrom svetle, škoda len, že klub sa ešte len postupne zapĺňal. Následne atmosféra trochu potemnela. To už na pódium vybehlo kvinteto z Českých Budějovíc Desire For Sorrow so svojimi vlajkami a melodic/black metalom. Výrazné klávesy mi miestami pripomenuli Graveworm, pri vokáloch a melódiách som mal chvíľami pred očami Cradle Of Filth, no keďže obe kapely môžem, tak u mňa žiadny problém. Pod pódiom už bola plnka, čo si prvýkrát za tento večer odniesol môj členok, a tak som nedobrovoľne sledoval polku setu od stola s nejakým tým anestetikom v ruke. Ako tretí sa predstavili hostitelia a organizátori večera Down To Hell. Opäť melodic/black metal, ale tentoraz s textami v slovenčine. Kaniho bolo plné pódium a zaplnený klub mu zobal z ruky, pričom miestami zarúbal svojou gitarou poriadne blackovo. Do toho dobrý zvuk, pestrá Ľubova klávesová hradba a celkovo výborná atmosféra. Malá výhrada snáď jedine k nutnosti vytiahnuť vyššie speváčku, no pri nej by som si vedel predstaviť trochu sebavedomejší prejav a všetko by bolo tip-top. Škoda taktiež, že skladbu Drak odspieval Kani sám, ale Down To Hell obdržali aplauz a ešte pridávali. Zlatý klinec programu prišiel v podobe stále známejšej formácie z Novej Bane, počúvajúcej na meno Doomas. Ich melodic/dark/doom metal nemal dnešný večer chybu. Bola radosť pozerať na Kalmiho a Wigove gitarové súboje, basák a frontman Peter to dával s prehľadom a charizmou napriek tomu, že ako mi stihol prezradiť, po predchádzajúcom koncerte v Třinci boli dosť unavení. Všetko to spoza škopkov dirigoval presný Erik, zvuk bol veľmi dobrý a Doomas si svojím výborným a profesionálnym výkonom získali každého v klube. Nemohla chýbať úspešná klipovka Forlorn a keď Peter vyzval na nejaké tie divokejšie tanečky pod pódiom, tak sme to s redakčným kolegom Filipom patrične rozbehali. Teda len do chvíle, keď som druhýkrát nafasoval steelami cez členok, až mi nohu prehlo ako luk Robina Hooda. Doomas vydali zo seba všetko a dostalo sa im za to aj patričnej odmeny od fanúšikov, ktorí ich vytlieskali a vyžiadali si ešte prídavok. V konečnom dôsledku to bol po každej stránke výborný večer a vďaka patrí každému, kto sa predstavil na pódiu, každému, kto šantil pod pódiom a aj každému za barovým pultom.

 

O fotodokumentáciu sa postarala Alena Červeňanská.