Písal sa 8. september 2017, keď čoraz úspešnejšej kapele ARCH ENEMY vyšla ich desiata štúdiová doska Will To Power. Na počesť tohto veľmi očakávaného albumu, samozrejme, kapela vyrazila ihneď na turné. Svojou deathmetalovou, no zároveň veľmi melodickou paľbou sa švédski muzikanti chystajú zasiahnuť 25. septembra aj bratislavské MMC, ktoré tri dni pred samotným konaním koncertu hlásilo, že šou je vypredaná. Na čo sa teda môžeme popri „evergreenoch“ Arch Enemy tešiť?

 

Dvorný skladateľ kapely, gitarový mág Michael Amott, neupustil od svojej záľuby v inštrumentálnych skladbách. Okrem intra Set Flame To The Night, ktoré pohladí uši typickými „amottovskými“ gitarovými zbormi, môžeme na albume nájsť ešte jednu, dokonca o osem sekúnd kratšiu inštrumentálnu skladbu Saturnine, ktorá zase zaujme klavichordovým samplom miešaným s trošku neprirodzene syntetickým chórom. Ale je tu aj niečo iné, čo skladby odlišuje. Kým jedna prechádza do skladby Dreams Of Retribution, ktorá nadväzuje na svoju predchodkyňu veľmi podobným či azda ešte ľúbeznejším zvukom a až potom prechádza do energického riffu, The Race, nasledujúca priamo po intre, vám uštedrí poriadnu päsť medzi uši. Respektíve priamo do nich. Bubeník Daniel Erlandsson očividne svoje bicie vôbec nešetril a nechystal sa šetriť ani vaše bubienky. The Race sú muzikantské preteky v pravom slova zmysle. Rýchle, miestami dosť groovemetalové riffy a neodbytné dvojkopáky vytvárajú tlak, ktorý vám rozbúši srdce. Samozrejme, v skladbe nechýba ani skvelé gitarové sólo. Oveľa viac sólových častí si užijete ale práve v spomínanej skladbe Dreams Of Retribution. A okrem nich mnoho klávesových zvukov nevynímajúc povinnú jazdu v podobe klavíra a organu. Avšak tejto skladbe v melodickosti a bohatstve hudobného materiálu kontruje na albume hneď niekoľko ďalších.

 

Na začiatok treba spomenúť úplne prvú zverejnenú skladbu The World Is Yours. Presne tento kus totiž každý fanúšik Arch Enemy očakáva na albume. Typicky energický úvod, keď máte pocit, že vám krv už-už vyvrie zo žíl a v tom príde uvoľnenie v podobne melodického až hymnického refrénu. V tomto sú Arch Enemy jednoducho majstri a toto ich robí jedinečnými. To im nikto nemôže odoprieť. Na veľmi podobnom princípe, i keď nie navlas rovnakom, fungujú aj skladby Blood In Water, The Eagle Flies AloneFight I Must Win, ktorá okrem všetkého spomínaného spôsobuje zimomriavky aj mohutne symfonickým úvodom. V každej zo spomenutých piesní nájdete aj časti, kedy sa vám struny v sólach prihovoria tak naliehavo, že to je cítiť až za nechtami.

 

Zvyšné skladby My Shadow And I, First Day In HellMurder Scene by som zase hodil do iného, spoločného vreca. Ale nie úplne prvoplánovo. Prvá menovaná predsa len tvorí akýsi prelom medzi vyslovene melodickými skladbami a tými, kde prevládajú rýchle a tvrdé riffy. First Day In Hell zase podčiarkuje svoj titul ťažším rytmom a ponurejšou atmosférou. Pri Murder Scene som zostal ale trochu zaskočený. Akosi inštinktívne by som ju zaradil skôr na album kapely Children Of Bodom. Núti ma k tomu nielen plechová basa v úvode, ale aj obohraný gitarový riff v refrénoch. Všade okolo toho sú to ale, vďakabohu, čistokrvní Arch Enemy. 

Najväčšie plus albumu a úžasný posun vpred vidím asi v čoraz častejšom využívaní speváčkinho čistého vokálu. Kým na predchodcovi novinky, teda na doske War Eternal, sme začuli čistý vokál veľmi v úzadí iba v skladbe Avalanche, tak tu si užijete Alissin hlas plný ženskosti a nežnosti oveľa viac. Vysoké ženské vokály za growlom počuť v už spomínanej The Eagle Flies Alone a celkom značnú časť veľmi tajomne odspievala Alissa aj v skladbe Murder Scene.

 

Čerešničkou na torte je ale určite prvá balada v histórií tejto kapely s názvom Reason To Believe, ktorú speváčka označila za svoj obľúbený kúsok z albumu. V nej je azda počuť všetky emócie nahromadené v Michaelovi Amottovi počas predošlých desiatich dosiek. Teraz sa konečne rozhodol vložiť ich do jedinej baladickej skladby. Napriek silným growlovaným refrénom má pieseň veľmi citlivú atmosféru, ktorá nenechá určite ani toho najtvrdšieho metalistu chladným. Počuť tento kúsok naživo aj v Bratislave by bol dozaista obrovský zážitok. 

 

Celkovo si kapela zachovala na novej doske všetky dobré zvyky z minulosti a navyše ju okorenila novinkami v podobe baladickej piesne a o čosi častejšieho využitia „na počutie“ ženskejšej stránky pôvabnej modrovlásky zo svojich radov. Zaujímavé je aj to, že nový album sa pridal k doskám Arch Enemy, ktoré nemajú rovnomennú skladbu k albumu. To všetko je ale úplne nepodstatné v porovnaní s komplexným zvukom Will To Power.

 

Každá jedna skladba na tomto albume je síce samostatne žijúcou entitou, ktorá rozpráva svoj vlastný príbeh, ale dokopy tvoria niečo veľkolepé, čo ich robí silnejšími jednotlivo i ako celok. A keďže na podobnom princípe funguje aj kapela samotná, môžeme konštatovať, že Arch Enemy vytvorili album na svoj obraz a nič viac sme si ani nemohli priať. 


Moje hodnotenie:

Čo zachovali a čo zmenili Arch Enemy novou doskou? (recenzia) - 1 Čo zachovali a čo zmenili Arch Enemy novou doskou? (recenzia) - 2 Čo zachovali a čo zmenili Arch Enemy novou doskou? (recenzia) - 3 Čo zachovali a čo zmenili Arch Enemy novou doskou? (recenzia) - 4 Čo zachovali a čo zmenili Arch Enemy novou doskou? (recenzia) - 5 Čo zachovali a čo zmenili Arch Enemy novou doskou? (recenzia) - 6 Čo zachovali a čo zmenili Arch Enemy novou doskou? (recenzia) - 7 Čo zachovali a čo zmenili Arch Enemy novou doskou? (recenzia) - 8 Čo zachovali a čo zmenili Arch Enemy novou doskou? (recenzia) - 9 Čo zachovali a čo zmenili Arch Enemy novou doskou? (recenzia) - 10

spustiť video spustiť video

Použité zdroje:
Foto: FB kapely