FOR TAPE: V každej kapele musí byť sexsymbol

FOR TAPE, partia chalanov z Levíc hrajúca hardcore punk, vznikla v roku 2012 a od vtedy každý rok vydala jedno EP. To posledné, In Society, je na svete len pár mesiacov. Prezradili nám, prečo ku každej skladbe z EP urobili video, či o rok bude ďalšie EP alebo album a prezradili aj niečo zo súkromia. Na otázky odpovedali gitarista Tomáš, basgitarista Jozef a bubeník Michal. Zostavu, aj keď nie rozhovor, dopĺňa spevák Marty.

 

V septembri ste vydali EP In Society a od októbra ste postupne zverejňovali videá ku každej skladbe. To kapely nezvyknú robiť (nie ku každej skladbe a nie v takom krátkom čase). Čo vás k tomu viedlo?

Tomáš: V súčasnosti vďaka moderným technológiám a internetu vzniká a je šírené obrovské kvantum muziky. Poslucháč preto môže byť veľmi ľahko zahltený novými podnetmi, odlíšiť sa a byť videným je preto omnoho ťažšie. No a to, že robíme videá skoro ku všetkým skladbám, ktoré máme, je našou snahou odlíšiť sa a obohatiť samotnú muziku o akúsi pridanú hodnotu.

Jozef: S klipom sa hudba ľahšie dostane k ľuďom. Pesničke to môže len pomôcť, tak prečo to takto nerobiť? Mám pocit, že éra albumov 10 pesničiek už vyšumela a práve cesta EP-čiek či singlov je momentálne to, čo pomôže každej jednej pesničke nestratiť sa v pretlaku hudobného univerza.

 

Skladba Mediocre Teenage Misfit, ku ktorej je váš najnovší klip, je o mladých, ktorí hľadajú svoje miesto v spoločnosti. Vy ste sa našli v hudbe, no tiež ste vraj boli „misfits“. Ako sa to u vás prejavovalo? Alebo nimi ešte stále ste?

Tomáš: Ja osobne som sa v spoločnosti dlho hľadal a muzika bola a je vždy tým pravým únikom od nie vždy príliš príjemnej reality. Myslím, že človek celý život hľadá miesto, kam patriť a toto hľadanie nikdy nemôže byť úplne hotové, keďže podnety a podmienky okolia sa neustále menia. No a čo sa týka mňa konkrétne, vo svojich tínedžerských rokoch som bol určite riadny „misfit“, čo sa prejavovalo neustálymi problémami s pedagógmi, ktorí mali pre hovadiny, ktoré sme na strednej porobili, malé až nulové pochopenie. Dnes mám ale už celkom usporiadaný život, čiže som určite menším „misfitom“, ako som bol pred 10 rokmi.

Michal: Ja určite misfit som a pár rokov ním ešte budem, keďže som najmladším členom v kapele. Myslím si, že mladosť si treba užiť, ako to len ide a k tomu patrí aj robenie hlúpostí a vytváranie zážitkov, na ktoré raz budem spomínať.

Jozef: Osobne vnímam život a veci okolo seba asi trochu ináč, čo sa čiastočne stretáva s nepochopením mojich postojov, no neviem, či to možno spájať so slovom „misfit“. Znie to trochu pateticky a pubertálne, možno to zaváňa pózou a možno to tak vôbec nie je.

 

V klipe vidno, že ste pri jeho natáčaní mali asi veľa zábavy…

Tomáš: Najzábavnejšie bolo asi keď sme dotočili posledné scény s Mártym a spokojní z dobre odvedenej práce sme zistili, že náš kameraman Rišo to omylom natočil na zlý formát, a tak sa išlo od nuly.

Michal: Ja osobne som mal pred natáčaním trému, lebo nikdy predtým som v podobnom klipe neúčinkoval. Pocit trémy umocnilo aj to, že moje scény boli nahrávané ako prvé. No potom Rišo započal nahrávanie a už to bolo v pohode.

Jozef: I keď sa snažíš robiť veci vážne a seriózne, nikdy netreba zabudnúť na to brať to trochu s nadsázkou, pretože všetkého veľa škodí.

 

Pozorný divák si všimne, že sa v klipe asi na sekundu mihnú fotky bez zbytočného oblečenia. Aké príhody sa k nim viažu?

Tomáš: No to je len Jožko.

Michal: V každej kapele musí byť sexsymbol. My máme Jožka.

Jozef: To je naozaj na dlho, ku každej fotke patrí iné životné obdobie i iný príbeh. Každopádne i keď nie som exhibicionista, nahotu mám rád. Je pohodlná ako cisárove nové šaty.

Na ktorú skladbu z In Society máte najlepšiu odozvu, najviac sa fanúšikom pozdáva? A ktorú máte najradšej vy?

Tomáš: U mňa vedie Streets After Rain, je to riadna punkovica, aké mám rád.

Michal: Moja obľúbená je Passive Passenger. Je zo všetkých pesničiek z EP najtvrdšia, páčia sa mi screamy a text.

Jozef: Najväčšiu odozvu u ľudí má Homeless Not Heartless, čo je pochopiteľné, keďže je to prvá skladba z EP, ktorá sa dostala medzi ľudí vo forme videoklipu. Je to taká jednoduchá, melodická, nenáročná a počúvateľná skladba. 

 

Za tri roky máte už tretie EP. Kto píše texty, skladá hudbu, kde nahrávate?

Jozef: Hudbu tvoríme spoločne v skúšobni. Väčšinou donesie Tomáš z domu nejaké riffy, s ktorými sa snažíme potom pracovať. Inokedy riff vznikne priamo na skúške, kým sa chalani zapoja a naladia. Často sa však stane, že pri práci s témou sa do hotového songu pôvodný riff dostane len ako bridge, alebo tam nakoniec vôbec nie je. Čo sa týka textov, tak tie nám spočiatku písal dobrý kamarát Jožo Krajči, no postupom času iniciatívu prebral Tomáš a momentálne máme lyriku len z jeho pera.

Nahrávame v skúšobni. Tomáš si ponakupoval techniku, ktorú k tomu potrebuje, trošku sa tomu povenoval a výsledkom je fakt, že pri nahrávaní nás netlačia žiadne časové limity a dokonca nás neobmedzujú ani financie. Je to naozaj príjemné, keď človek nie je hnaný a má čas a pokoj. Koniec koncov dnes si už vie doma nahrať ktokoľvek čokoľvek, tak načo sa hnať do štúdia, ktoré je zbytočne predražené. A ono je to podľa mňa rovnako ako s debutovými doskami, tak, ako sa skončila éra takéhoto typu nosiča, sa skončila éra „veľkých“ nahrávacích spoločností. Samozrejme, na Slovensku nemá zmysel ísť si nahrať materiál do „profi“ štúdia, pretože kvalita týchto štúdií je u nás podľa mňa na nízkej úrovni, samozrejme, existujú asi tak dve výnimky. 

Budúci rok sa môžeme tešiť na ďalšie EP? Alebo príde aj dlhohrajúci album?

Tomáš: Tento rok by sme si chceli skúsiť cestu vydávania samostatných singlov sprevádzaných klipmi, ktoré možno niekedy koncom roka šupneme na jedno CD v podobe nejakého kratšieho EP. Čo sa albumu týka, tak ten zatiaľ nie je na pláne, myslíme si, že pre kapelu v našej pozícií tento formát nie je potrebný. Málo ľudí si od menej známej kapely vypočuje celý album, skôr zaujme samostatný singel s videoklipom či prípadne kratšie EP.

 

Texty máte len v angličtine. Prečo? Je pre vás jednoduchšie napísať anglický text? V slovenčine nejaký nechystáte?

Tomáš: Mne osobne sa lepšie píšu texty v angličtine, lepšie sa mi v nej vyjadrujú pocity a myšlienky a takisto k našej muzike jednoducho tá angličtina lepšie sedí. Ale ako sa hovorí,  nikdy nehovor nikdy a určite nevylučujem možnosť, že niekedy v budúcnosti spravíme aj songy v našom rodnom jazyku. Zatiaľ to však určite nie je v pláne.

 

Chrlíte jednu novinku za druhou, no nekoncertujete veľa. Nechýbajú vám pódiá? Chystáte nejaký koncert v blízkej budúcnosti?

Tomáš: V poslednej dobe sme sa sústredili hlavne na zohranie sa s novým bubeníkom Mišom, preto tých koncertov trocha ubudlo, jednoducho nebol čas. Takisto sme sa pracovali na EP, ktoré sme chceli mať presne podľa našich predstáv, no už dnes pracujeme na tom, aby sa rok 2016 niesol hlavne v duchu koncertov. Sme opäť v plnej sile a pripravení okupovať koncertné pódiá.

Michal: Bol by som rád, ak by naša koncertná šnúra narastala a aby sa koncerty hrnuli jeden za druhým. 

Máte pocit, že ľudia v dnešnej spoločnosti sú prevažne „passive passengers“, ako spievate vo vašej skladbe?

Tomáš: Bohužiaľ, áno, dnešná mládež si rada necháva veci a celkovo svoj život servírovať na zlatom podnose. Takmer všetko je na dosah jedného až pár kliknutí, čo robí našu generáciu neskutočne lenivou a apatickou. V mnohých prípadoch mám pocit, že ľudia akosi zabúdajú život naozaj žiť a snažia sa ním len nejak jednoducho a bez prekážok preplávať.

Jozef: Mnohí len kecajú o tom, čo je nanič, kritizujú a maximálne sa tak vyjadria na internete v nejakom statuse či v určitej diskusii. No tým ich aktivita zmeniť niečo končí. Iní sa zas snažia zmeniť svet a riešiť globálne problémy, no nedokážu zmeniť svoje okolie ani seba. Je jednoduché hľadať chybu v druhom, ale ak si v živote naozaj s niečím nespokojný, skús začať od seba, neskôr vplývať na svoje blízke okolie… Nenechaj svoj názor a svoje presvedčenie len na internete ako bezduchý a nič nehovoriaci blábol. Mám pocit, že to, čo tu teraz prezentujem, je trochu klišoidné až moralizujúce, ale, bohužiaľ, mám naozaj pocit, že dnes sa veci majú takto. Samozrejme, nechcem, aby to vyznelo ako nejaký motivačný rap.

 

Čomu sa okrem For Tape venujete? Študujete, pracujete?

Tomáš: Ja osobne sa okolo hudby motám aj mimo kapely, keďže mám také malé DIY nahrávacie štúdijko a sem tam nahrávam aj iné kapely. Čo sa týka živobytia, tak pracujem ako grafik v reklamnej agentúre, ale určite by som sa nebráni tomu, keby sa mi podarilo živiť sa výlučne muzikou.

Michal: Som študent posledného ročníka na gymnáziu, teda sa už za chvíľu môžem tešiť z maturity, po ktorej plánujem pokračovať v štúdiu na výške. Okrem kapely, školy a bicích sa venujem aj hre na saxofón, rád chodievam cvičiť a keďže som spoločenský človek, trávim čas s priateľmi.

Jozef: Ja som doktorandom na UKF. Momentálne sa venujem čiastočnej abstinencii. Znie to divne. Jednoducho nepijem a snažím sa vydržať čo najdlhšie. Jednoduché to nie je, ak sedíte do štvrtej rána v bare a všetci okolo sú na sračky. Ale ako spieva Rišo Muller: „Najlepšia droga, ktorú poznám, je čistá hlava.“ Neplánujem však nepiť natrvalo, len si potrebujem prečistiť hlavu. Okrem toho sa snažím čítať knihy, ak si nájdem čas, a trošku zabŕdam i do divadla. Je toho mnoho, ale aktuálne je to takto.

 

Máte priestor ešte niečo odkázať našim čitateľom…

Tomáš: Majte oči a uši otvorené, nebojte sa počúvať mladé kapely. Skvelej a kvalitnej muziky je čoraz viacej, len ju treba neustále podporovať, aby nám tie kapely, ktoré raz budú tvoriť históriu, nevyhynuli už hneď na začiatku.

Michal: Aha, mama! Dali ma na internet.

Jozef: K

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *