Ecliptica – americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia)

Ak si dá kapela názov ECLIPTICA, očakával by som od nej nejaký zbesilý power/speed v duchu legendárneho debutu Sonata Arctica. Stačí sa však pozrieť na obal albumu Ecliptified týchto Rakúšanov a musí vám byť jasné, že odtiaľ vietor nevanie. A je to skutočne tak, títo páni a dámy našli zaľúbenie v osemdesiatkovom hard rocku, no nebolo tomu tak vždy. Prvé dva albumy by sme mohli smelo označiť za heavy metal a nejaký ten záblesk sa objaví sem-tam aj na novinke.

 

Album nezačína príliš výrazne, Welcome To The Show je len mierne nadpriemerná rockovina, ktorá však zaručene bude otvárať koncerty. Skutočné nakopávanie zadníc nastáva až po nej. Trojka Round ’n’ Round  je legendárny hit hair metalistov Ratt a zároveň skladba od Ecliptica, ktorej sa po vypočutí len tak ľahko nezbavíte. Takmer až disco hitovka s tak chytľavým refrénom, až nechápem, že s ním niekto neprišiel skôr. Text neriešte, je o ochotnej štetke, z ktorej sa vykľuje domina. Zlaté. Lyric video nájdete pod recenziou, verte, chcete to počuť.

 

Kapela bez hanby koketuje so spomínanými osemdesiatkovými postupmi a veľmi jej to pristane. Tie dychové sekcie by sa mali čím skôr začať využívať v rocku znova. Milovníci saxofónových sól si tiež prídu na svoje. A tie zbory! Meat Loaf by mal túto kapelu veľmi rád, aj keď ten by asi pridal ešte viac klávesov. Road To Nowhere alebo One For Rock ’n’ Roll sú jednoduché vypaľovačky, skrátka riff, sloha, refrén, s ničím sa tu nemaže. Naopak, taká Hero Of The Day alebo vkusná inštrumentálna vsuvka Persephone ukazujú, že heavy metal má v tejto skupine stále svoje miesto. Občas Ecliptice dôjde dych a spadne do vôd banálnosti a vaty, ale takmer ihneď to vyváži ďalším kvalitným kusom.

 

Mám slabosť pre kvalitných vokalistov a Ecliptica má hneď dvoch. Tom je tradičný rocker, ktorý raňajkuje žiletky a zapíja ich kyselinou a Sunny je zas nežná dáma, ktorú nechcete naštvať. Celkom mi pripomína dve ďalšie divožienky – Janet Gardner z úžasnej ženskej kapely Vixen a vo vysokých polohách zas Nooru z fínskych Battle Beast.

 

Ecliptica možno nie je tak aranžérsky a produkčne vypulírovaná ako nedávno recenzovaní Hell In The Club alebo Lola Stonecracker, ale tá neskutočná chytľavosť skladieb a očividná radosť a pohoda sálajúca z Ecliptified talianskych kolegov zatieňuje a nedovoľuje mi ísť s hodnotením nižšie ako u nich. Ako keby som to chcel.

Ecliptica - americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia)

Moje hodnotenie:

Ecliptica - americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia) - 1Ecliptica - americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia) - 2Ecliptica - americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia) - 3Ecliptica - americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia) - 4Ecliptica - americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia) - 5Ecliptica - americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia) - 6Ecliptica - americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia) - 7Ecliptica - americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia) - 8Ecliptica - americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia) - 9Ecliptica - americká retro jazda na viedenský spôsob (recenzia) - 10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *