Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia)

Na novú nahrávku moravských SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY sme si museli počkať tak dlho, ako tomu zvyčajne býva iba v rozprávkach – presne sedem rokov. Možno som jediná, ale pri tejto kapele sa mi to vyčkávanie na nové skladby nezdalo až také neznesiteľné. Za sedem rokov sa toho udeje veľa nielen v hudbe, ale aj v osobných životoch, a preto boli viacerí fanúšikovia tejto folk metalovejstálice iste zvedaví, čo nové prinesie siedma radovka.

 

Novinku Smutnice skupina nahrávala v štúdiu Rolanda Grapowa (ex-Helloween, Masterplan), ktorý sa postaral aj o mix skladieb, pričom s produkciou podal Moravanom pomocnú ruku Yossi Sassi (ex-Orphaned Land). Musím sa priznať, že predstava spojenia folkom inšpirovaného doom metalu s muzikantom s orientálnymi koreňmi znie už na začiatku mimoriadne sľubne a odvážne. Spolupráca so Sassim však nebola jedinou výraznou zmenou. Po prelomovom albume Návaz, ktorý vyšiel pod hlavičkou francúzskeho medzinárodného vydavateľstva Season Of Mist, sa zostava rozhodla vrátiť k domácemu labelu Redblack Productions.

 

Napriek tomu, čo prezrádza názov dosky, sa Smutnice otvárajú najenergickejšou a najživšou skladbou zo všetkých – Ten, který ukoval Slunce. Chytľavý rytmus dopĺňa husľová hra a spevavý refrén, vďaka ktorému nie je až také ťažké predstaviť si, že pieseň určite príjemne vynikne aj na koncertoch. Pri Kdo z nás je víc si už po pár sekundách uvedomujem, ako veľmi SSOGE časom dozreli, pretože práve tu odkrývajú svoju drsnejšiu stránku. Azda najtvrdšie pasáže, aké kapela kedy nahrala, striedajú príjemne melodické, ale zároveň aj dramatické časti s osobitne silným vokálom.

 

V kontrastoch pokračuje aj nasledujúca balada Synečku, v ktorej sa prvýkrát ozýva pre skupinu tak charakteristicky clivý zvuk cimbalu. Väčšiu slobodu dostávajú ľudové motívy a viac farieb nadobúda aj Hanin spev. Prvú polovicu nahrávky uzatvára Ptakoprav, o ktorej si dovolím povedať, že je solídnou ukážkou aktuálnej formy SSOGE. Napriek tomu, že v nej počuť typické prvky, na ktoré sme u Moravanov zvyknutí, cítiť v nej aj čerstvý závan experimentácie.

Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia)
Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia)

Malověrnej tempo výrazne spomalí, pričom vyvrcholenia sa dočkáme až v závere skladby. Nech som sa však akokoľvek snažila, stále som sa nedokázala ubrániť pocitu, že piesni niečo chýba. Moment prekvapenia prišiel až pri nasledujúcej Za nevěstou. Ľudový nápev „Nechoď cestou…“, v rámci ktorého dopĺňajú vokalistku aj dievčatá z folklórneho súboru Kriváň, som z hlavy nemohla dostať ešte niekoľko dní. Niekoho môže rozhodnutie nahrať skladbu s folkloristami odradiť, no osobne mi takáto kombinácia mimoriadne zaimponovala. SSOGE  boli odjakživa známi tým, že búrajú hranice hudobných žánrov, no takýto inovatívny krok sme v našich zemepisných šírkach ešte nemali.

 

Baladické melódie romantickej skladby o večnej láske Tichý zpěv nepriamo napovedajú tomu, že sa blíži záver. Je to práve v tejto časti dosky, kedy obzvlášť vyniknú nielen textárske, ale aj skladateľské schopnosti Hany a Radka. Vygradované emócie sa v pochmúrnej piesni Bezbřeží za zvuku cimbalových zvonov uklonia nielen absolútnemu vrcholu celej dosky, ale aj smrti samotnej.

 

Ak ste mali niekedy strach, že sa bude skupina prikláňať k tvorbe v cudzom jazyku, pri tejto nahrávke rýchlo pochopíte, že hneď po hudbe je pre SSOGE rovnako dôležitá aj čeština. Prihovára sa hlboko od srdca k srdcu dôverne známou obraznosťou a metaforami spätými s domovinou. Opäť tu zohráva dôležitú úlohu slovanská mytológia (aj keď v podstatne menšej miere ako na predošlej nahrávke), ľudové balady, ale aj jednoduchý život. Tie boli totiž odjakživa v predstavách ľudstva úzko popretkávané a inak tomu nie je ani vo svete, do ktorého sa SSOGE tak radi vracajú.

 

Album Smutnice nie je nutné porovnávať s jeho predchodcom. Stojí totiž pevne na vlastných nohách a posúva moravskú folkovo-doommetalovú zostavu zase o krok vpred. Počas svojho dlhoročného pôsobenia si SSOGE dokázali udržať nielen svojrázny štýl či fanúšikov, ale zároveň sa im vždy podarilo odhadnúť ten správny moment, kedy je čas ukázať novú tvár. Aktuálny trend „znovuobjavovania“ folklóru im hrá do kariet a aj preto si myslím, že sa práve Smutnice vďaka odvážnejšiemu prístupu k vlastným koreňom (nielen tých metalových, ale aj ľudových) môžu stať úspešným exportom na poli tvrdej hudby aj v zahraničí.

Moje hodnotenie:

Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia) - 1Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia) - 2Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia) - 3Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia) - 4Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia) - 5Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia) - 6Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia) - 7Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia) - 8Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia) - 9Aké prekvapenia prinášajú Smutnice plné clivých melódií? (recenzia) - 10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *