Nachádzame sa v dobe reunionov, posledných koncertov a špeciálnych vystúpení. Kedysi bohatá a kvalitná powermetalová scéna posledných pár rokov tak trochu stagnuje. Staršia generácia kapiel sa snaží čo najviac koncertovať a mladá krv častokrát vymieňa gitary za klávesy. Niekedy mám pocit, že počúvam synth pop. Našťastie, koncom minulého roka do Európy vtrhli sympatické Japonky LOVEBITES, ktoré ako keby ignorovali, čo teraz fičí a vrátili sa do starej školy. Túto kapelu som podsunul pod nos ešte minulý mesiac a dnes sa budem snažiť priblížiť ich debutový album Awakening From Abyss.

 

Nedajte sa zmiasť výzorom, lebo tieto skvelo vyzerajúce baby majú naštudovaný heavy metal do detailu. V neobyčajne obyčajnom intre The Awakening hlásateľka oznámi, akú kapelu sa chystáte počúvať. Vrčiaca beštia nervózne prešľapuje a čaká na vypustenie. Po úvodnej facke v podobe kratučkého „Yeah!“, nasleduje thrashmetalové šialenstvo The Hammer Of Wrath. Hlas speváčky Asami štípe ako končeky stredovekých bičov. Gitary sypú riffy a sóla cez seba v rýchlom tempe, ktoré udáva nenápadná, zato šikovná bubeníčka Haruna. V nasledujúcej Warning Shot dominuje old school riff ako z heavymetalovej príručky. Sólová pasáž je dôkazom, že dámy Midory a Mi-ya nie sú len hocaké gitaristky od vedľa, ale vedia s gitarami narábať, ako sa patrí. Povinnú jazdu uzatvára vypaľovačka, a tak isto aj prvý singel Shadowmaker. Nekompromisné gitary tlačia splašený vagón cez refrén, ktorý je mokrým snom každého milovníka power metalu.


Scream Fo Me je trochu iná káva. Jedná sa o J-rock veľmi šikovne zabalený do heavy metalu. Odklon od tradičnej formy mi prišiel po úvodnom náklade celkom vhod. Asami v refréne tasí všetky svoje zbrane. Majstrovský zvláda prestrelku tónov až do poslednej výšky. To isté predvádza aj v nasledujúcej Liar. Baladický úvod môže byť na začiatku trocha mätúci, no žiadna balada to nie je. Klávesy a gitarové motívy mi pripomínajú starý dobrý Labyrinth. Posledná zmena tóniny v záverečnom refréne je v skutku spektakulárna. Hneď na to nás čaká zas a opäť stará škola heavy metalu v podobe Burden Of Time. O ňu aj o ďalšiu thrashovicu The Apocalypse sa postarala basáčka a šéfka spolku Miho. Neskutočne drevene thrasový úvod, ponad ktorý sa preháňa Asami ako striga na metle. Klasický náklep sa v refréne stretne s kolegami z Dragonforce.

 

Ďalej pokračujeme s Inspire a Don´t Bite The Dust, kde som si celkom istý, že niekde tam vzadu sa na mňa škerí maskot Iron Maiden. Celý tento heavy náklad sa valí až po epickejšiu vec menom Edge Of The World, kde baladická prvá polovica piesne dokonale kontruje záverečnému speedmetalovému finišu. Dráma vrcholí v rýchlom tempe. Záverečná Bravehearted letí vzduchom ako šíp a dáva power/speedovú bodku za naozaj skvelým albumom.

 

Mix a mastering prebehol v známom štúdiu Finowox pod dohľadom Mikka Karmilu a Mika Jusila (Nightwish, Children Of Bodom). Baby vymenili japončinu za angličtinu a vrhli sa na európsky trh za podpory väčšiny našich domácich distribútorov. Doma v Japonsku za krátky čas preskočili v hitparádach aj ostrieľané powermetalové spolky a obsadili druhú priečku v koncoročnom zúčtovaní.

 

Lovebites sa postavili niekde na miesto absentujúcich Gamma Ray a začali si pomaličky značkovať teritórium. Bez rešpektu sa sem-tam zatúlajú aj do inej záhradky. Výsledkom je nahrávka, ktorá si ide svoje a nebojí sa ponúknuť viac ako len štandard. Dravá a rýchla hudba presne podľa môjho gusta.


Moje hodnotenie:

Chodili Lovebites do starej školy? (recenzia) - 1Chodili Lovebites do starej školy? (recenzia) - 2Chodili Lovebites do starej školy? (recenzia) - 3Chodili Lovebites do starej školy? (recenzia) - 4Chodili Lovebites do starej školy? (recenzia) - 5Chodili Lovebites do starej školy? (recenzia) - 6Chodili Lovebites do starej školy? (recenzia) - 7Chodili Lovebites do starej školy? (recenzia) - 8Chodili Lovebites do starej školy? (recenzia) - 9Chodili Lovebites do starej školy? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video