Keď som si kupovala lístok na túto akciu, mala som rôzne pocity a očakávania, ale napriek tomu boli iba zrnkom prachu v porovnaní s realitou, ktorá sa 23. februára odohrala vo viedenskej Stadthalle. Všetky tri vystúpenia večera boli na veľmi vysokej úrovni, čo bolo očakávané, avšak minimálne CHEVELLE napriek tomu predstihli moje prvé dojmy z nich nadobudnuté na základe videí na internete.

 

Všetko sa začínalo tak, že kto chcel byť v predných radoch, musel čakať celé hodiny pred Stadthalle, aby mu nikto nevyfúkol miesto. No, aspoňže počasie nám prialo a nezmokli sme. Nakoniec presne o pol siedmej uvoľnili zábrany a začala masová hystéria spočívajúca v tom, aby bol človek čo najrýchlejší a stál čo najviac vpredu. Sama som sa ocitla v prednom rade, hoci som sa v to ani neodvážila dúfať pri pohľade na masu tiel valiacich sa do haly z južného aj severného vchodu.

 

Po nekonečnom čakaní, ktoré všetkých držalo v napätom očakávaní, sa v sprievode býkov na veľkých plátnach po stranách pódia krátko pred pol ôsmou konečne pred nami objavila prvá kapela. Večer tak odštartoval v duchu alternatívy v podaní Chevelle. Trojica podala vynikajúci výkon a ja som pochopila, že netreba vždy dať na to, čo človek počuje na internete. Vec sa má tak, že keď som si ich v rámci zisťovania, kto to vlastne je, pustila na YouTube, bola som sklamaná a nepovažovala som ich za dostatočne silných na to, aby doplnili raketovým palivom poháňané duo Disturbed a Avenged Sevenfold. Na moje prekvapenie sa ale naživo prejavili úplne inak, čo bolo veľmi príjemné.

 

Bratia Pete a Sam Loefflerovci spolu so svojím švagrom Deanom Bernardinim predviedli výber šiestich skladieb zo zatiaľ siedmich vydaných albumov. Úvodná pieseň ich setu pochádzala z nahrávky This Type Of Thinking (Could Do Us In) z roku 2004 a niesla názov Another Know It All. Rovnako tak z nej pochádzala aj nasledujúca skladba v poradí The Clincher. Ďalej sa objavili skladby z albumov La Gárgola, Hats Off To The Bull, ale aj jedna z minuloročnej novinky The North CorridorNapriek faktu, že skupina podala veľmi kvalitný výkon ako spevácky, tak i hudobne, ľudia museli poriadne natŕčať uši, aby vôbec počuli, čo spevák za podpory basgitaristu spieva, keďže ozvučenie bolo urobené tak zlým spôsobom, že nástroje chudáka Peteho ďaleko prehlušovali. Ale v konečnom dôsledku sa mi aj tak stále páčili viac naživo než na štúdiových nahrávkach.

 

Setlist: Another Know It All, The Clincher, An Island Hats Off to the Bull, Door to Door Cannibals, Face to the Floor


Skončila šiesta skladba od Chevelle, zažali sa svetlá a začali prípravy na ďalší chod. Niektorí fanúšikovia sa nevedeli vpratať do kože už len pri pohľade na bicie Mikea Wengrena s blanami hlásajúcimi DISTURBED. Ale pravá definícia šialenstva sa odohrala až po tom, čo okolo pol deviatej halu zahalila tma, v ktorej sa na pódiu tiene postupne zhmotnili na Davida Draimana, Dana Donegana a Johna Moyera, čo sa pridali k Wengrenovi hrdo tróniacom za bicími. Draiman v tmavom kabáte pripomínal temného pána hĺbok pekelných a priniesol so sebou aj oheň, ktorý v určitých špecifických momentoch šľahal okolo Wengrena.

 

Vo vzduchu sa vznášala vôňa, ťažko povedať či benzínu alebo niečoho podobného, za pomoci čoho robili efekty s plameňmi, zmiešaná s potom nadšených fanúšikov, ktorých telá vybrovali vo zvukoch Draimanovho charakteristického ťažko identifikovateľného typu hlasu, o ktorom sa sám kedysi vyjadril v jednom rozhovore, že je taký živočíšny až sa sám cíti ako zviera. A zvieraťom rozhodne je. Dravou šelmou, čo všetkých trhala na kusy drápmi svojich tónov.

 

Po príchode Disturbed na dosky pred nami sme sa všetci ocitli v oku ohnivej búrky s introm The Eye Of The Storm. Donegan a Moyer sa neustále premávali po vysutej časti pódia, bavili fanúšikov, nakláňali sa k nim, zatiaľ čo Draiman bol stále ako zhmotnené tiene, temná a nádherná bytosť z hlbín pekelných, ktorej pri každom pohybe okolo nôh plieskal dlhý čierny kabát. S každou skladbou divočel viac a viac, až kým sa z neho nestalo zviera s príchodom The Animal. Potom však prišiel moment, ktorý zrejme všetci očakávali, keďže od vydania tohto coveru snáď každý pri ňom dostáva zimomriavky. Správne, mám na mysli The Sound Of Silence. Na pódiu sa objavili veľké bongá, pribudli huslistky a zrazu bolo všetko také pokojné, temné a tiché. Správna metalová romantika.

 

V jednom momente sa David pristavil úplne vpredu, aby ľudí vyburcoval do poriadneho circle pitu. Potom zase pred príchodom skladby The Light chcel, nech mu posvietia mobilmi, a tak temnú sálu osvetľovalo niekoľko svetielok mobilov, ale aj zapaľovačov. Disturbed vystriedali staršie i novšie skladby, medzi ktorými nechýbala ani overená klasika ako Stricken, Inside The Fire či Down With The Sickness, čo bola záverečná skladba ich pätnásťskladbového setu. Žiaľ, aj pri nich bolo ozvučenie stále biedne, ale už aspoň o niečo lepšie ako pri Chevelle, keďže Draiman svojím hromovým hlasom dokázal hravo prekričať nástroje. Hudobne im nie je čo vytknúť, išlo im to všetko krásne ako malo a postarali sa o poriadny zážitok nielen ohňovou šou.

 

Setlist: The Eye Of The Storm, Immortalized, The Game, The Vengenful One, Prayer, Liberate, The Animal, Stupify, The Sound Of Silence, Inside The Fire, The Light, Stricken, Indestructible, Ten Thousand Fists, Down With The Sickness

Niektorí ľudia už boli zmorení únavou, vyčerpaním z vystrájania alebo len vydýchaným vzduchom a teplom v takmer úplne vypredanej hale. A hoci miera šialenstva stúpla už pri Disturbed, naplno vypukla až keď zhasli svetlá tretíkrát, na bočných obrazovkách, ale aj obrovskej kocke zavesenej nad bicími Brooksa Wackermana sa objavili prvé obrazy, pristál netopier a ozvali sa počiatočné tóny skladby od AVENGED SEVENFOLD The Stage. Prvý sa na pódiu objavil Gates s Wackermanom, no rýchlo ich nasledovali Vengeance a Christ. Čerešničkou na torte bol Shadows, ktorý sa objavil ako posledný a hneď si to namieril na vysutú časť pódia, kde sa neskôr držal väčšinu koncertu a často ho tam doprevádzali aj gitaristi.

 

Hoci už bolo počuť, že je Shadows s laringitídou na tom oveľa lepšie, keď človek lepšie natrčil uši, zachytil, že to ešte nie je jeho stopercentná kondícia. Napriek tomu odvádzal výbornú prácu, lietal po pódiu ako taký drak hore-dolu, keď bol pri okraji, tak si tľapol s fanúšikmi alebo im rovno natrčil mikrofón, aby spievali s ním. Christ sa nechal vyprovokovať vztýčeným prostredním, ktorého sa mu dostalo v dave a s radosťou ho opätoval i s vyplazeným jazykom. No a Gates tľapol po zadku Vengeanca.

 

Koncert však nebol len o opičkách, ktoré stvárala kapela. Bol hlavne o celkovej atmosfére dopĺňanej efektami ako kocka s premietanými obrazmi a kusmi videí, pričom neskôr ju sponad Brooksa premiestnili takmer nad publikum. Ďalej to bol aj kozmonaut, ktorý sa nafúkol ku koncu setu rovno Brooksovi za chrbtom. A v podstate by sa sem dalo zaradiť i čosi, čo odpadlo zo stropu a pripomínalo konfety, pričom ľudia to mali za súčasť programu, no kapela sa na to pozerala akosi prekvapene, takže zrejme nič také neplánovali. Ale zasmiali sa.

 

Nové skladby striedala stará overená klasika v podobe Afterlife, Nightmare či Almost Easy. Dav spieval so Shadowsom, ktorý dokonca poslal naspäť pusu, keď mu jednu poslali z publika rovnako ako aj Vengeance. Všetci naokolo burácali a kapele sa dostalo snáď najväčšieho jasotu vtedy, keď Matt na začiatku venoval celý koncert zosnulému členovi ich štábu, ktorý nešťastnou náhodou prišiel o život po koncerte v Studttgarte.

 

Ozvučenie bolo aj v prípade netopierov o poznanie lepšie než pri Chevelle, ale zato Zacky mal párkrát problém s gitarou, ktorý ho, našťastie, nenahneval, skôr pobavil a všetkým ukázal svoj krásny úsmev.

 

Keď si to všetko zosumarizujeme, až na ozvučenie a fakt, že hala bola tak plná, že sa tam poriadne nedalo dýchať a niekoľkým nešťastníkom kvôli tomu prišlo zle a museli opustiť koncert, išlo o vydarenú akciu, ktorá bola splneným snom každého deathbata, teda fanúšika Avenged Sevenfold. Len je obrovská škoda, že sa zatiaľ ešte stále nechystajú priviesť ju aj na Slovensko. No zatiaľ môžeme aspoň dúfať v to, aby raz prišli aj k nám a nemuseli sme za nimi cestovať do iných krajín.

 

Setlist: The Stage, Afterlife, Hail To The King, Paradigm, Buried Alive, Angels, Nightmare, God Damn, Almost Easy, Warmness On The Soul (Instrumental), Planets, Acid Rain; Bat Country, A Little Piece Of Heaven, Unholy Confessions