Konečne som sa dočkal otvorenia mojej tohtoročnej koncertnej sezóny, ktoré sa odohralo v stredu 27. januára. Meniny mal Bohuš, no kto žiadneho nepozná a mal chuť oslavovať, mohol si vypáliť červíka aspoň pri spomienke na filmového Bohuušuu Stejskalovie, prípadne si pripomenúť aj svetové hudobné veličiny, ako sú páni Brian Downey, Mike Patton alebo Janick Gers, ktorí v daný deň oslavovali svoje narodeniny. Tento dátum ale v mojom kalendári svietil označený nejakým nečitateľným červeným hieroglyfom už dlhšiu dobu. Prakticky hneď od momentu, kedy Octopus promotion zverejnili, že sa ich zásluhou do Bratislavy vracajú KATAKLYSM, aby v rámci Of Ghosts And Gods Tour Europe 2016 predstavili fanúšikom ich najnovší rovnomenný albumu. Po takmer celých dvoch rokoch od ich poslednej návštevy, konkrétne 4. februára 2014, v spoločnosti Krisiun a Fleshgod Apocalypse sa miesto koncertu nezmenilo, ale doprovodná zostava dostala iné, veľmi zaujímavé kontúry. Tentokrát sa Kanaďanom v Majestic Music Clube o spoločnosť postarali SEPTICFLESH a ABORTED, pričom dané zloženie ponúkalo tri rozličné smerovania vývoja death metalu.


Ako prvý sa za tónov intra v podaní hudby Christophera Younga k filmu Hellbound dostavil na pódium Ken Bedene a usadajúc za svoje škopky upriamil pozornosť fanúšikov smerom k očakávanému začiatku kurzu klepania rezňov pre pokročilých. Postupne prichádzali basák John Bart Van der Wal, gitarista Mendel Bij De Leij a najnovší člen kapely, gitarista Ian Jekelis, ktorý nedávno nahradil Dannyho Tunkera. S príchodom a krátkym pozdravom zakladajúceho člena a speváka Svena "Svencha" De Caluwé to na nás belgická kultová death/grind/gore mašina Aborted spustila skladbou Meticulous Invagination z albumu Goremageddon: The Saw And The Carnage Done (2003), ktorá prešla hneď do albumovej dvojky Parastic Flesh Resection. Po týchto skladbách si Svencho vyžiadal doladenie zvuku, ktorý sa mi osobne zdal byť síce celkom dobrý a čistý, ale trochu výškový. Pílky a sekery na kosti sa do mňa zarezávali za zvukov Necrotic Manifesto z albumu The Necrotic Manifesto (2014) alebo Termination Redux z najnovšieho rovnomenného EP (2016) čoraz viac a korunu tomu všetkému dával tĺčik na mäso v podaní Kenových klepačiek, ktoré dával s ľahkosťou jemu vlastnou. Svencha bolo plné pódium a postupne gradoval nielen svoj výkon, ale aj svoj typický výraz maniaka, Mendel si s úsmevom hral svoje, pričom si párkrát vymenil pozície s Ianom, no a taký JB mal úplne svoj svet, v ktorom snáď svojimi mokrými vlasmi neprestal točiť vrtule ani počas krátkeho výdychu medzi skladbami. Pod pódiom to všetko sledovalo solídne množstvo fanúšikov, ktorí sa hneď od začiatku rozhýbali, no chcelo to trochu viac ľudí do pitu. Aborted nesklamali, no páčili sa mi predsa len ešte o niečo viac pred rokom na ich The Hell Over The Europe Tour, kde hrali v menšom klube ako headlineri a fanúšikovia si to s nimi užili aj rovno na pódiu. Takáto možnosť úplného vzájomného previazania mi tentokrát chýbala, no túto kapelu môžete aj tak buď ignorovať, alebo milovať. Ja patrím k tej druhej skupine a ako bolo vidieť pod pódiom, zďaleka nie som sám.

Počas prestávky na spamätanie sa vystriedali plachtu s logom Aborted nádherné diela od Setha, stlmilo sa osvetlenie a na scénu vo svojich typických koncertných kostýmoch nastúpili grécki bohovia Septicflesh, píšuci si do svojho momentálne už štvrťstoročného životopisu atmospheric/symphonic/death metal. Krvavú mäsiarinu vystriedali temnejšia atmosféra, antická mytológia, symfonika, aranžmány a taktiež sample, z ktorých šiel pri obligátnej neúčasti Sotirisa "Anunnaki" Vayenasa aj čistý spev. Ústrednou postavou Septicflesh je spievajúci basák Spiros Antoniou, ktorý je pod jeho umeleckým pseudonymom "Seth Siro Anton" kultovou postavou metalovej scény. Rozpisovať tu celú databázu jeho spolupráce s vydavateľstvami a kapelami pri tvorbe grafík, bookletov a art coverov by bolo zbytočným nosením dreva do lesa. Bojovníci z pod Akropolis začali skladbou War In Heaven z posledného albumu Titan (2014), ktorý tvoril presnú polovicu ich setu a zazneli z neho ešte Order Of Dracul, Prototype a famózna monumentálna záverečná klipovka Prometheus, z ktorej som mal doslova zimomriavky. Septicflesh momentálne hrávajú na koncertoch len skladby z posledných troch reunionových albumov, a tak sme si mohli vychutnať napríklad Pyramid God z albumu The Great Mass (2011), jemnejšiu a ťahavú Anubis alebo, naopak, psychodelickú naklepávačku Communion, obe z albumu Cummunion (2008). Osobne som sa dosť zameriaval aj na artilériu bicích, za ktorými podkuroval Rakúšan Kerim "Krimh" Lechner (Krimh, ex-Decapitaded, ex-Behemoth live, ex-Vesania live) a mám pocit, že svojej dobrej povesti nezostal absolútne nič dlžný. Sethove príhovorové "my friends" síce zaznievalo tak často ako nesplnené predvolebné kortešačkové sľuby, ale to nemohlo zmeniť nič na tom, že moje premiérové stretnutie so Septicflesh som si užil k patričnej spokojnosti.

spustiť videospustiť video

Po dlhšej pauze na prípravu pódia pre headlinerov večera sa vraciam pod pódium, kde je už vyvesená plachta s logom, kde dominuje tribal sun obklopujúci symbol Necronomicon. O tajomnej knihe Necronomicon sa prvýkrát zmienil vo svojej poviedke americký spisovateľ Howard Phillips Lovecraft. Autorom Knihy mŕtvych mal byť vraj akýsi šialený Arab menom Abdul Alhazred, ktorý ju napísal vďaka prastarým zvitkom, ktoré našiel pod ruinami mesta v púšti Roba Al-Khaliyeh, pričom kniha Necronomicon je vlastne len prepisom týchto prastarých textov. Záznamy na zvitkoch obsahujú opisy šialených a zvrátených svetov s magickými návodmi, ako do týchto svetov a dimenzií otvoriť brány. Autormi prastarých textov majú byť dávni bohovia. Nechajme ale fikcie fikciami a poďme späť do reality, kde melodic deathmetalová "kataklysma" z Montrealu odpálila svoj set skladbou Breaching The Asylum zo svojho najnovšieho albumu Of Ghosts And Gods (2015). Približne päť stoviek fanúšikov nadšene privítalo Kataklysm, ktorí sa opäť vrátili na miesto, kde som ich videl po prvýkrát. Dlhoročnými stálicami zostavy sú frontman Maurizio Iacono, gitarista Jean-Francoise Degenais, ktorí sú v kapele od jej vzniku v roku 1991, a basák Stéphane Barbe, ktorý má s rokom príchodu 1998 taký menší sedemročný sklz. Túto trojicu doplnil v roku 2014 bubeník Olivier Beaudoin a momentálne tak majú Kataklysm zostavu, ktorej všetci členovia participujú aj na Mauriziovom bočnom projekte Ex Deo, venujúc sa tématicky impériu starého Ríma. Pod pódiom sa každou pribúdajúcou skladbou zvyšovala aktivita fanúšikov, ktorých Maurizio ani nemusel nejako extra poháňat. "As I slither, I slither down your spine... Slither! I slither down your spine... Slither! I slither down your spine... Slither! I'll take all away... I'll take your life... I'll take it all away..." Refrén skladby As I Slither z albumu Serenity In Fire (2004) spievalo každé hrdlo v klube a po náklade v podobe Manipulator Of Souls z albumu Epic - The Poetry Of War (2001) už nebolo návratu späť z neutíchajúcej prílivovej vlny mosh pitu. Najnovší zásek na diskografii Kataklysm pripomenuli aj skladby The Black Sheep či Thy Serpent Tongue poprepletané vkusne so staršími klasikami ako The Ambassador Of Pain alebo The Chains Of Power z albumu Prevail (2008). Počas celého setu bol pre mňa prekvapivo menej využívaný svetelný park, Maurizio oproti minulosti menej vykecával, okrem poďakovania fanúšikom mi najviac utkvela v pamäti humorná chvíľka, keď podpichoval Stéphana majúceho za sebou degustáciu borovičky a celé vystúpenie malo výborný dynamický spád. Moju tvár bičovali kamarátkine vlasy pri spoločnom headbangingu, pričom som s úsmevom stihol vnímať aj neutíchajúcu radosť a nasadenie fanúšikov, ktorí sa ani na maličký moment nezastavili a popri šantení odspievali s kapelou minimálne nosné refrény každej skladby. O úplný záver tejto jazdy sa postarala Crippled And Broken z albumu In The Arms Of Devastation (2006) symbolicky ma vyprevádzajúc z náručia devastácie poničeného a dolámaného. Od začiatku až do konca jedna celistvá a úderná kataklizma, ako sa na nositeľov daného názvu patrí. Z môjho pohľadu vydarená akcia po všetkých stránkach a naplnené očakávania, určité drobné negatíva ohľadom zvuku prekryla všeobecná spokojnosť.

 

Za spoluprácu a fotogalériu opäť ďakujem Niwyiben.