Nedávno sme tu mali Alcest, Mono, Les Discrets a kopec ďalších post-rockových, post-metalových alebo iných alternatívnych kapiel. Krajiny, odkiaľ pochádzajú, sú v podstate vždy mimo domácu scénu. Nedávno som však narazil na niečo, pri čom som si povedal, že ani v tomto žánri netreba chodiť do Francúzska alebo Japonska, ale sa dá nájsť kvalita aj na domácej scéne. Áno, v podstate, české kapely by sa s prižmúrením oka dali považovať za domácu scénu. Toto sa konkrétne podarilo kapele DYING PASSION s jej novinkou Black Threads.

 

Kapela vznikla niekedy v roku 1999, kedy im vyšlo aj ich prvé demo No Time. Objavili sa v rôznych hodnoteniach ako objav roka a účinkovali na festivaloch ako Rock For People, Brutal Assault, Masters Of Rock či Metal Breath Tour a mnoho iných. Skupina sa momentálne predstavuje v zložení Standa (gitara), Jenda (bicie), Zuzana (spev) a z kapely Chaos In Head basák Radek Bure. Za necelých 18 rokov existencie im vyšlo osem albumov. Svojím tretím albumom Sweet Disillusions ustupujú od doom, gothic vplyvov a celkovo od metalových žánrov smerom k mäkšej rockovej tvorbe a k prelínaniu iných štýlov. V ich skladbách sa začínajú objavovať nástroje ako husle, flauta, saxofón a iné dychové nástroje.

 

Album Black Threads vyšiel 19. decembra minulého roka pod hlavičkou Epidemie Records. Nahrávanie a mix robil Martin Spacosh zo Spacosh Studio a o mastering sa postaral Matouš Godík. O grafiku obalu sa zaslúžil Petr Štefek. Album je momentálne vo forme digipacku s 12-stranovým bookletom, obsahujúcim texty všetkých skladieb s výnimkou Enchoes Of The Past, ktorá je inštrumentálna. Album samotný pozostáva z desiatich skladieb. Texty im napísal šumperský básnik a spisovateľ Miroslav Václavek. O hudobnú časť vrátane všetkých nástrojov, a to aj dychových a sláčikových, sa postaral gitarista Standa Jelínek. Na albume sa nachádza množstvo špeciálnych hostí, keďže všetky nástroje sa nahrávali naživo v štúdiu. Tak sa tam ocitli Vojta Šeliga (klavír a hovorené slovo), Klára Veselá (violončelo), Karel Cvrk (husle), Jaroslav Kohoutek (trumpeta), Patrik Vondráček (saxofón) a Martin Houserek (trombón). Špeciálnym hosťom bola Eliška Jelínková, ktorá sa so svojimi back vokálmi vyskytla v skladbách Enchoes Of The PastForgivennes.

 

Pri počúvaní tohto albumu mi napádajú slová ako nostalgia, clivosť a jemnosť. Skutočne sa pocitovo jedná o ich najmäkší počin. S ich metalovými prvotinami, keď vystupavali na Brutal Assaulte, sa to nedá porovnávať. Pokiaľ nemáte v pláne sa hlboko zaoberať textami skladieb, existenciou sveta a zmyslom bytia, odporúčam otvoriť si flašu vína alebo napustiť vaňu, vychutnávať si skladbu za skladbou a relaxovať. Na to je tento album ako stvorený. Samozrejme, sú tam aj rýchlejšie pasáže, ktoré vás na chvíľku postavia na nohy, ale hneď sú zas utopené pomalšími rytmami. Taktiež odporúčam si to vypočuť na kvalitnej aparatúre a v plnej kvalite, aby vám neunikli deataily, lebo práve v nich je celá sila albumu. Najskôr môže vzbudzovať obavu množstvo nástrojov použitých pri nahrávaní, že budú len dotvárať nudné pasáže, ale naopak, sú tam veľmi vhodne a citlivo vkomponované tak, že sa zlievajú s klasickými rockovými nástrojmi a výborne ich dopĺňajú.

 

Prvou skladbou sa za zvuku trumpety a následným miernym nášupom spojíme s vesmirom, až kým nepríde na rad spev, kde nás namotá chytľavý refrén. Druhá skladba s rovnomenným názvom albumu Black Threads začína hneď rezko s miernym náznakom temnoty. What Do You Want je typický príklad piesne, ktorá mohla začať až od druhej minúty. Pray mi svojím začiatkom pripomína našu progressivemetalovú kapelu Holotropic, ale potom už si žije svojím príjemným pomalým rytmom. In The Fog patrí svojou atmosférickosťou k psychedelic. Je skôr odrecitovaná ako odspievaná, ale veľmi zaujímavá. Energicky pôsobiacia skladba Pills patrí k silnejšim častiam albumu. Po nej nasledujú dve z najkrajších a zároveň posledných častí albumu. Inštrumenálna Enchoes Of The Past, kde počuť iba backvokál Elišky Jelínkovej, vás totálne chytí za srdce. Potom už nasleduje posledná a zároveň pre mňa najlepšia skladba albumu Forgivennes. V nej nájdete silnú kombináciu klavíra, sláčikov a gitary, pátos skladbe pridáva hovorená reč, prvá časť skladby vyvrcholí niekde okolo polovice tretej minúty a potom nepochopiteľne pokračuje ako keby do úplne inej skladby. Mohli byť z toho 2 výborné pesničky. Takto je jedna s jedným menším vyvrcholením v strede a druhým kdesi od polky šiestej minúty, zakončená ospravedlňením v nemčine.

 

O textoch skladieb, resp. o vnímaní celého albumu sa kapela vyjadrila: „Každému z nás se už někdy stalo, že myslí na nějakou písničku, přehrává si ji v duši a najednou - ji někdo nahlas zpívá, až to s námi trhne překvapením. Nebo když člověk hledá slovo, kterým by vystihl myšlenku, která se mu právě zrodila v hlavě, a v tom ji řekne někdo úplně jiný, jakoby se napojil na naši mysl nějakým neviditelným datovým kabelem. Ať chceme nebo ne, jsme spojeni a propojeni. Nad celým tímto naším světem se nachází pavučina černých vláken, kterými běží naše myšlenky, pocity, bolest, radost i tužby úplně stejně, jako když do pavučiny skutečné vlétne moucha, spadne kapka vody, nebo se do ní opře vítr. Je černá nikoliv proto, že by snad ona barva měla vystihovat špatné, ale proto, že naše prostředky jak to popsat jsou velmi omezené. Stejně jako v případě temné hmoty, což je termín pro něco, co z té největší části tvoří náš vesmír, tedy i nás samotné a my nemáme ani zdání, co to vlastně je. A vlastně je to tak i s hudbou samotnou. Není, a přesto nás dokáže nést vysoko a daleko, být nám mostem nad rozbouřenými vodami, klidným přístavem mysli, dávat nám křídla i způsobit lásku. A proto buďme v případě našich myšlenek obezřetní a vyvarujme se těch zlých, negativních a destruktivních. Protože nevíme, co se s nimi na druhém konci vlákna může stát. A stejně jako se vším, platí jedno, co dáš to i dostaneš. Tedy dávejme a dostávejme jen dobré.“

 

Album ako taký je vysoko kvalitne nahraný, chválim hlavne súlad nástrojov doplnený o príjemný vokál. Nie je to, samozrejme, záležitosť, pri ktorej by ste robili moshpity na koncerte, ale nijako vám neublíži a môžete pri nej relaxovať. Slabé miesta sú nudné pasáže v niektorých skladbách, bez ktorých pokojne mohli byť.


Moje hodnotenie:

Black Threads - novinka od Dying Passion (recenzia) - 1 Black Threads - novinka od Dying Passion (recenzia) - 2 Black Threads - novinka od Dying Passion (recenzia) - 3 Black Threads - novinka od Dying Passion (recenzia) - 4 Black Threads - novinka od Dying Passion (recenzia) - 5 Black Threads - novinka od Dying Passion (recenzia) - 6 Black Threads - novinka od Dying Passion (recenzia) - 7 Black Threads - novinka od Dying Passion (recenzia) - 8 Black Threads - novinka od Dying Passion (recenzia) - 9 Black Threads - novinka od Dying Passion (recenzia) - 10

spustiť video spustiť video