Kanaďania BILLY TALENT vydali v lete tohto roka svoj šiesty štúdiový album Afraid Of Heights (šiesty vrátane debutu pod názvom Pezz) a hneď sa aj vybrali ho propagovať po svetových pódiách. Svetových. Takže u nás sa, žiaľ, nezastavili. Po vyše dvadsiatich rokoch pôsobenia na scéne alternatívneho rocku ich pokojne môžeme označiť ako jedného z najvplyvnejších predstaviteľov tohto žánru. Ich albumy sú pravidelne multiplatinové a koncerty sú štandardne vypredané. U našich juhozápadných susedov mali koncom novembra tri vypredané koncerty. Linz, Viedeň a Graz.

 

Hala Orpheum, Graz. Nachádza sa takmer v samom centre a je jednou z najstarších koncertných sál v meste. Za zmienku stojí, že v tomto priestore hrali za posledných pár desaťročí také mená ako Motörhead, Muse, Sabaton, Rakúšan Falco a podobne.

 

27. november, šou Billy Talent - vypredané, približne 1500 návštevníkov. Support robili THE DIRTY NIL a MONSTER TRUCK. Začiatok rovnaký ako v našich kluboch. Pozvoľný príchod fanúšikov, nejaké to pivko, dúšok nikotínu pred halou a spoločenská konverzácia. Tourbusy odstavené priamo na príjazdovej ceste, ochranka pri nich. Prekvapila ma prítomnosť sanitky, to na našich klubových akciách veľmi nevidno. Alebo sa mýlim? Vo foyeri Orphea boli tri bufety, trošku prepchaté, no znesiteľne. Stánok s merchom zastrčený za rohom, ale kto chce, cestu k tričku si nájde. Ceny porovnateľné ako u nás - za ten merch. Nápoje trošku nad našou cenovou hladinou, ale prišli sme na koncert, nie tráviť čas v bufete.

 

Koncert začal plus-mínus podľa plánu, obe predkapely splnili svoju úlohu a zasiali do návštevníkov tú správnu dávku rockových semienok. Takmer presne o 22. Hodine to vypuklo. Na pódium pod krvavočerveno žiariacimi reflektormi vybehli chalani od talentovaného Billyho.  Spevák Ben Kowalewicz, basák Jon Gallant, na gitare Ian D'Sa. V rámci aktuálneho turné búcha na bicie Jordan Hastings, zastupujúc pôvodného bubeníka Aarona Solowoniuika.

 

A čo sa dialo? Dievčatá výskali, stískali stehná, Ben reagoval ukážkovo, v podstate sa s každou devou vlnil na rovnakej frekvencii. A aby som nekrivdil, boli tam aj chlapci a aj tí výskali a vlnili sa, ale nejako pomenej. Reakcie publika na každý jeden kúsok boli ukážkové, odspievané takmer celé texty spolu s interpretmi na pódiu. Nálada bola super. Samozrejme, boli aj sácačky a mosh pit pod pódiom. Koncert som od polovice sledoval z balkóna na poschodí. Potvrdzujem, skákali rovnako dievčatá aj chlapci.

 

Všetko išlo podľa nalinkovaného scenára. Síce profesionálne odvedený koncert, ale trošku mi tam chýbalo viac kontaktu, toho nehraného, také živočíšno, ktoré práve na rockových koncertoch dáva tú šťavu. Chlapci okolo Bena odviedli naozaj poctivú prácu, zaslúžili si svoje peniaze. Ale pocitovo? Mám čiarku, videl som. Nič viac ani nič menej.

 

Setlist: Devil In A Midnight Mass, This Suffering, Big Red Gun, This Is How It Goes, Rusted From The Rain, The Crutch, Leave Them All Behind, Pins And Needles, Rabbit Down The Hole, Surrender, Saint Veronika, Ghost Ship Of Cannibal Rats, Surprise Surprise, Afraid Of Heights, Louder Than The DJ, Devil On My Shoulder, Red Flag, Try Honesty, Fallen Leaves, Viking Death March


Reklama

Chcem reklamu