Pár dní po návšteve Košíc sa poľská ƂАТЮШКА vybrala na vysvätenie pohanov aj v maďarskej Budapešti. Predpokladám, že nie každý vie čítať cyriliku, takže názov kapely čítaj Báťuška.

 

V preklade z ruštiny to znamená „Otec“ v cirkevnom zmysle. Poľskí black/doommetalisti spojili slávenie pravoslávnej liturgie... Nie, nespojili nič. Všetko ich svätenie a vzývanie Boha je čisto metaforické a nemá skutočne nič spoločné s východnou pravoslávnou cirkvou. Ešte trošku informácií pre „bezvercov“ – liturgia je bohoslužobná slávnosť, daná pevnými úkonmi a rituálmi. Nosnou časťou liturgie sú žalmy a predsedá jej hlavný služobník, v tomto prípade práve náš „Báťuška“. Ale dosť vzdelávania.

 

Keďže pred pár dňami hrali aj v Košiciach, zameriam sa hlavne na rozdiely. Ten hlavný bol, samozrejme, v meste konania. Budapešť je aj v tejto kose krásne veľkomesto. S vysvieteným parlamentom, nádherným historickým centrom a zaujímavými rockovými klubmi. Medzi také patrí aj Dürer Kert, umiestnený v centre, kúsok od železničnej stanice Keleti. Budova zo začiatku minulého storočia, bývalý stánok pre vzdelávanie, dnes stánok kultúry. Pochvala klubu – akcia bola kompletne vypredaná, zabezpečenie a starostlivosť o návštevníkov na vysokej úrovni, všetky priestory nefajčiarske. Pre tých, čo potrebujú smradiť, je vyhradený dvor budovy. Ďalšia pochvala klubu – aj napriek tomu, že priestor bol dosť tesný, zvuk nebol nepríjemný. Kto poznáte, viete, o čom hovorím. V Dürer Kert nájdete 5 rôznych sál či sáličiek, kde tá najmenšia je veľká zhruba ako bratislavský Randal. Myslím jeho koncertnú časť, nie vrátane baru. Vo vedľajšej, väčšej sále, fičala druhá akcia, koncert Fleshgod Apocalypse + support.

 

Späť k našej liturgii. V tej najmenšej Room041 s kapacitou okolo 300-350 ľudí sme dostali blackmetalovú vysviacku v rámci aktuálneho turné European Pilgrimage Tour, Part I. Na rozdiel od Košíc, v Budapešti vystúpili ako hosť poľskí blackmetalisti ARKONA. Nie som znalec ani milovník toho, čo predviedli, ale ľudia mykali hlavami a hrozili paroháčmi celkom spokojne. Takže asi to spustenie sústruhov a kováčskych bucharov bolo plánované. Hrali tvorbu z aktuálneho albumu Lunaris, tváre pomaľované, ako sa patrí, spev (ne)zrozumiteľný, ako má byť. Až neskôr som sa z ich stránky dozvedel, že to bola poľština. Tak teda dobre.

 

Takmer na minútu presne zhasli opätovne svetlá, technici pozapaľovali sviečky. Ozaj. A boli to technici? Keďže báťuškovci taja svoju identitu, možno ten junák s copom zapaľujúci sviečky bol práve bubeník, ktorého sme o pár minút neskôr obdivovali. Batushka dali presne to, čo sme čakali. Celý set, celý album. Trištvte hodinka vrátane vysviacky (či v rámci žánru „vymetličkovanie“?) kadidlom po úvodnom speve, postriekanie prítomných hriešnikov metličkovou vodou – symbolicky a, samozrejme, za pomoci metličky. A na záver sme dostali od hlavného kňaza, Báťušku, rozhrešenie.

 

A šouka skončila. Bez prídavku, odchodom z pódia. A išli sme domov. Pri východe z klubu sme sa zastavili pri stánku s merchom, kde bolo k dispozícii asi 20 druhov tričiek, cédéčka aj vinylčeky za ceny podobné ako u nás. Fajnový zážitok to bol.