SOMNUS AETERNUS, DYING PASSION a HEIDEN sú tri mená, ktoré majú jeden spoločný menovateľ. Tým je vydavateľstvo Epidemie Records. Nečudo teda, že sa práve pod jeho hlavičkou vybrali na spoločné turné po Čechách a Slovensku s názvom Svlékni tmu tour 2017. My sme po dlhom rozmýšľaní zamierili do banskobystrického Tartarosu, kde sa 10. februára uskutočnil ich predposledný koncert celej šnúry. 

 

Po dosť dlhom soundchecku sa prví sa na pódium postavili Heiden. Kapela zaujala hlavne svojím inštrumentálnym výkonom na vysokej úrovni. Prvou vecou, ktorá vyvolala veľký otáznik, bolo z nepochopiteľných príčin ladenie gitár pred každou skladbou. Na druhej strane, ich inštrumentálna hra bola zrejme aj vďaka tomu doladená do posledných detailov. Slabina sa však vyskytla v podobe speváka, ktorý síce výborne hral na gitaru a veľmi trefne vedel vytiahnuť tromf v podobe občasného growlu vo vybraných skladbách, no o zvyšku by bolo v jeho prípade lepšie pomlčať. Počas spevu mu občas hlasivky utiekli do sfér, čo radšej mohli oželieť, a tak sa občas vyskytli aj falošné tóny. Tie sa, nanešťastie, nedali prehliadnuť a spev potom strácal na kvalite. Skladby by preto oveľa lepšie vyzneli bez neho či len s občasným ,,zarevaním“. Prihováranie sa publiku u tejto kapely tiež nebolo riešené zrovna najšťastnejšie. Nekontrastovalo s pomalými skladbami, práve naopak, tvorilo s nimi jednu rovinu. Tieto krátke prehovory si ale vyslovene pýtali o niečo viac života, aby sa všetci naokolo prebrali.

 

Dying Passion priniesli do Tartarosu podstatne viac života. Nemali síce tak super naladené nástroje ako Heiden, ale vystúpenie, spev a celková komunikácia kapely s publikom bola na oveľa prijateľnejšej úrovni. Po neverbálnej stránke to bolo hlavne Zuzanine vlnenie, ktoré vzdialene pripomínalo pohyby Wielebny z vystúpení kapely Obscure Sphinx a basáka Radka, ktorého opičky za basou sú dobre známe hlavne tým, čo absolvovali i nejaké vystúpenia skupiny Chaos In Head. Privítali nás introm Connected With Universe, ktoré je zároveň aj prvou skladbou ich nového albumu Black Threads. Prvá časť skladby sa niesla v duchu tvrdej nadvlády Standovej gitary, ktorá úplne prehlušovala Zuzanin hlas. Ku koncu piesne sa to, našťastie, zlepšilo a situácia sa, snáď až na ešte jednu skladbu, neopakovala. Ďalšou vecou, čo mne osobne trochu prekážalo a myslím, že som nebol jediný, kto si to všimol, bolo speváčkine pomáhanie si cez sample. Podľa môjho názoru to bola vec, čo mohli vynechať, keďže Zuzana má dosť silný a výrazný hlas, aby všetko zvládala sama. Veď preto sú to živé vystúpenia, že chceme vidieť kapely hrať naživo. Druhá skladba koncertu a zároveň aj albumu, ktorej názov je rovnomenný s tým, čo nesie nahrávka, teda Black Threads, bola jednoznačne vyvrcholením celého ich setu. Zahrali ju podstatne tvrdšie ako na albume a ďalším plusom sa stalo, že z pesničky obsahujúcej miernu dávku temnoty spravili ešte temnejšiu. Pokračovali skladbami Thousand Eyes, Pills a po vyhlásení speváčky Zuzky ,,Ja mám rada hluk“, samozrejme, nasledovala pieseň I Like Noise. Následne na nás nakričala, čo vlastne chceme prostredníctvom What Do You Want, po ktorej prišlo druhé vyvrcholenie ich setu v podobe dvojice skladieb z nového albumu s názvami Pray a Island Song. Svoje vystúpenie zavŕšili piesňou On The Other Side pochádzajucou zo staršieho albumu Absorb z roku 2009, ktorou opäť riadne pritvrdili. Dúfali sme, že bude aj nejaký prídavok, no nestalo sa. To by sa ale bystrické publikum muselo viac snažiť. 

 

Okrem nového albumu slovenskému publiku Dying Passion predstavili i nového klávesáka Ondřeja Prekopa, ktorý v zostave nahradil Vojtu Šeliga. Ondřej sa ku skupine pridal tesne po dokončení Black Threads a okrem role klávesistu hrá v kapele aj úlohu gitaristu, pokiaľ je treba, aby na scénu prišla i druhá gitara.


Po krátkej pauze, niečo po jedenástej, prišlo to, čo nikto nečakal. Po výkonoch dvoch predchádzajúcich kapiel, ktoré hrali post rock, kde prvá bola dokonca spevákovým výkonom skôr ťahaná smerom k popu a druhá obohatená o množstvo sláčikových i dychových nástrojov sa skôr ťahala do alternatívnych vôd, prišlo úplné peklo a ja som sa myšlienkami presunul do leta, do vyvrcholenia druhého dňa festivalu Gothoom. Už s prvými tónmi v podaní Somnus Aeternus, brnianskej skupiny, prišla skutočná temnota, čo všetkých zahalila čiernym závojom. Z kútov banskobystrického podsvetia Tartarosu začali vyliezať tiene, aby sa zhmotnili a postavili pod pódium. Do tej chvíle by som nepovedal, že sa v klube nachádza toľko ľudí, ale zrazu sa objavil takmer dvojnásobný počet metalových duší ako mali dvaja predchádzajúci interpreti. Nebyť pokročilej hodiny, ktorá niektorých ľudí stihla obrať o sily, zrejme by počet headbangujúcich hláv pri treťom sete večera bol ešte vyšší. Publiku rozhodne tento žáner zapasoval najviac. Napriek dĺžke skladieb často presahujúcej aj 12 minút odzneli piesne v citeľne rýchlom slede. Všetky odohrané skladby Somnus Aeternus presne kopírovali poradie, v akom sa nachádzajú i na albume Exulansis, ktorý kapela vydala minulý rok. Keď oznámili poslednú skladbu, ktorou mala byť Reaching The Anattá, nikto nečakal, že bude trvať približne dvadsať minút. Nakoniec sa jediným nedostatkom ich vystúpenia stal fakt absencie prídavku, čo by každý s radosťou prijal aj keby trval ešte ďalších dvadsať minút. Ale aj tak sme si mohli zhlboka vydýchnuť a povedať si, že predpríprava na marcové vystúpenie Rotting Christ štartuje vo veľkom štýle. Zároveň môžeme dúfať v to, aby sme o tejto kapele u nás počuli čoraz častejšie.