Skupina APRIL WEEPS vznikla v roku 2010, po prvotnom oťukávaní, zohrávaní sa, čo nezostalo bez personálnych zmien, vyvrcholilo ich úsilie do ich prvého albumu, ktorý vydali v roku 2013 a krstil im ho Dodo Ďatel z Galadriel. V auguste minulého roku mali premiéru svojho prvého videoklipu Last Peace Of Eden. Na ich koncertoch odznela už aj ďalšia novinka, cover od  Paradise Lost, skladba Shine. Začiatkom októbra  absolvovali dvojdňové turné Atmospheric Attac Tour, pokračovali v novembri koncertami s Galadriel a Gothic. Koncom roka sa opäť nevyhli turbolenciám a nastali personálne zmeny. Dúfajme, že naposledy. Porozprávali sme sa s nimi o veciach minulých aj budúcich.

 

Aké boli vaše začiatky? Vznikli ste v roku 2010, album ste vydávali až v 2013...

Miloš: Nechcem čitateľov hneď od prvej otázky zaťažovať históriou, čo všetko sa stalo, kým sme sa zjednotili v zostave, ktorá nahrala debutový album. Bolo toho naozaj veľa. Korene kapely siahajú do hlbšej minulosti, ako je rok 2010. Tento rok však považujem za kľúčový, lebo až vtedy sa začali diať serióznejšie veci, túžba nahrať poriadny debut, dosiahnuť niečo viac, než len kamarátske zahranie si v skúšobni. Celé 2 roky vtedy trvalo kapele, kým našla tých pravých ľudí s rovnakým cieľom. Keď sa v tom čase scelila zostava, už to potom postupovalo hladko, nacvičili sme spolu pesničky a keď sme mali pocit, že to máme nacvičené, vstúpili sme v septembri 2012 do štúdia...

 

Ako vznikol názov April Weeps?

Miloš: Rozhodovanie nebolo nejako extra ťažké. Kapelu sme v tom čase založili v apríli. To je ale chytré, čo? Slovíčko „weeps“ pekne zapadlo do formulky, nakoľko už v čase, kedy sme začali hrať, bola naša hudba trúchlivá a nie veľmi veselá. Názov našej kapely je však potrebné chápať aj z druhej roviny a síce, že hudba, ktorú hráme, sa neustále mení, má množstvo nálad, zvratov, tak isto, ako to poznáme na aprílovom počasí.

 

Kto sú vaše inšpirácie, vzory pri tvorbe hudby?

Noro: O našich vzoroch sa hovorí ťažko, keďže každý z členov má rád a počúva inú muziku a prináša do tvorby niečo iné. Dalo by sa však nájsť niekoľko kapiel, ktoré mali na nás väčší vplyv ako iné. Sú to napríklad DARK TRANQUILLITY, OPETH, KATATONIA, DIMMU BORGIR, PARADISE LOST a iné.

Miloš: Mňa ten DIMMU BORGIR tak dostal, že len vďaka nim a ich albumu Enthrone Darkness Triumphant som sa rozhodol, že chcem založiť kapelu a hrať na klávesy. 

 

Aké sú témy vašich skladieb?

Marta: Tematicky sa dotýkame prežívania jednotlivca v rôznych situáciách, ťažiskom je teda pocit, ktorý je miestami bolestivý, zahlcujúci alebo energetizujúci, niečo, čo silno definuje duševný stav človeka. Inšpiráciu pri tom prináša sám život a niektoré skladby vnímam ako osobne veľmi intímne. Dotýkame sa tém ako strata blízkeho človeka, či už v zmysle ukončenia vzťahu alebo smrti, úvah nad vlastnou smrteľnosťou, prenasledovania minulosťou, túžby po zmene alebo nedosiahnuteľného naplnenia.

 

Minulý rok ste vydali svoj debutový videoklip The Last Piece Of Eden. Aké máte ďalšie plány do budúcnosti? Plánujete nový album?

Noro: Ako ste možno zachytili, v poslednej dobe sa nám trochu pomenila zostava a stále nie je úplne uzavretá, teda prioritou je dať sa znovu dokopy a nabrať sily. Nový album prakticky klope na dvere, na koncertoch hrávame aj novšiu tvorbu, takže len čo sa ustálime, plánujeme vtrhnúť do štúdia a celé to nahrať.

Miloš: Nahratie nového albumu bolo v pláne už minulý rok, ale ako už Noro spomenul, nečakané odchody ľudí z kapely spôsobili, že celý tento malý sen stroskotal a boli sme nútení aj zrušiť niekoľko koncertov u bratov Čechov. Momentálny stav v kapele vnímam ako ustálený, už sa rysujú aj nástrely nových pesničiek, takže pekne pomaličky, ale isto sa dostávame k tomu, čo sme si minulý rok zaumienili.

 

Kto vám pomáhal pri tvorbe videoklipu?

Marta: Myšlienku klipu a vlastne celé jeho prevedenie sme mali veľmi konkrétne naplánované. Osobne som nad tým trávila veľa času, aby sme textový a hudobný potenciál skladby čo najlepšie doplnili vizuálom a príbehom. Videoklip vznikol viac-menej svojpomocne – podonášali sme si z domu kulisy, sami v ňom vystupujeme v jednotlivých postavách. Samotné natáčanie a následné spracovanie materiálu realizoval Randy Cold, avšak pod naším dohľadom, ako jednotlivé témy uchopiť, aby sme sa vyhli prílišnej preafektovanosti a nezmyselným klišé.


spustiť video spustiť video

Aké koncerty plánujete najbližšie? Kde vás budeme môcť vidieť?

Noro: Najbližšie sme dostali možnosť urobiť predskokana kapele DRACONIAN a ich supportu v podobe OMNIUM GATHERUM, YEAR OF THE GOAT a OCEANWAKE. Inak tento rok trochu uberieme z koncertov, aby sme sa plne mohli venovať už spomínanému novému albumu, zatiaľ teda nie je nič konkrétne naplánované, o prípadných koncertoch vás však budeme informovať na našej Facebook stránke.

Miloš: Áno, spomínaný koncert pred DRACONIAN sa uskutoční 1. 3. v bratislavskom Randali a musím skonštatovať, že to je pre nás obrovská česť otvárať koncert pre takú gothic/doomovú veličinu. Radosť je o to väčšia, že to bude ich prvý koncert u nás, tak pevne dúfame, že im všetci pripravíme takú atmosféru, aby so Slovenskom rátali aj do budúcna. Okrem uvedeného máme, samozrejme, v jednaní ešte zopár koncertov, ktoré sú však v štádiu plánovania, tak uvidíme, ako sa veci nakoniec vyvinú. Môžem však prezradiť, že sa jedná o miesta za hranicami republiky, kde sme ešte nehrali a budeme tak môcť priniesť našu hudbu novým nadšencom.

 

Čo počúvajú členovia skupiny v súkromí?

Marta: Patrím medzí ľudí, ktorí majú radi ticho a hudbu počúvam väčšinou cielene a nie ako doplnok k činnosti, lebo ma veľmi ľahko rozptyľuje. Žánrovo sa najviac pohybujem od klasickej hudby cez rock, indie až k metalu. Rada sa vraciam k starým klasikom alebo objavujem pre mňa nové kapely, s ktorými sa napríklad stretávame na koncertoch.

Miloš: Čím som starší, tým sa moje obzory smerom od metalu značne rozšírili, vypočujem si fakt hocičo dobré, čo má myšlienku a nie je prvoplánované, kľudne aj pop. Metal ako taký však stále vo veľkej miere prevažuje.

 

Množstvo ľudí, ktorí si vypočujú vašu hudbu, by si radi kúpili váš album, ale nevedia s k nemu dopátrať. Stále sa dá kúpiť váš merch iba na koncertoch? Nie je možnosť vás podporiť aj mimo koncertov?

Noro: Náš merchandise je plne dostupný cez náš Facebook profil (stačí nám napísať správu – nekúšeme), poprípade na Bandcamp profile a čoskoro aj na oficálnej kapelnej stránke.

Miloš: Je však pravda, že zásoby sa nám dramaticky míňajú, z tých tričiek už ostalo len zopár kusov a CD taktiež... Zrejme to je potrebné brať ako znak, že už treba konečne spraviť niečo nové. 

 

Marta, kedy si prišla do April Weeps? Aké boli začiatky tvojho pôsobenia v kapele? Ako sa ti spieva teraz?

Marta: Vďaka Facebooku, ktorý mi to niektorý deň pripomenul, viem, že sú to presne 4 roky, čo sa Miloš ozval, aby som sa prišla pozrieť na skúšku. V tom čase som odišla z rockového divadla, v ktorom som roky pôsobila a bola som veľmi rada za túto príležitosť, ako sa ďalej venovať hudbe. Zo začiatku som mala pocit, že tie vokálne línie v starších songoch sú veľmi jednoduché a skôr doplnkové. Avšak songy, ktoré sme dali dokopy od môjho vstupu do kapely, sme už vokálne šili na mieru a spev dostal väčší priestor. Ak mám byť aktuálna v odpovedi, ako sa mi spieva teraz, tak musím povedať, že ťažko. Dlhodobé prechladnutie mi značne zhoršuje zážitok zo spevu a vyžaduje si aj opatrnejšiu manipuláciu s hlasivkami, aby som si ich neodpálila. A ak by som to mohla zhodnotiť celkovo: ako už bolo spomenuté, kapela prechádza teraz zmenou osadenstva, pribudli noví členovia, skvelí hudobníci a ja som plná očakávaní, čo toto nové zloženie prinesie. Nadšenie je asi ten správny výraz.

 

Marta, na koncertoch sa často stáva, poväčšinou kvôli obmedzeným možnostiam alebo schopnostiam zvukárov, že tvoj hlas zaniká popri Norovom výraznom growlingu. Plánujete niečo v tomto podniknúť, aby sa tomu predchádzalo?

Marta: Úprimne povedané, neviem, čo z našej strany by mohlo byť v tomto smere podniknuté. Vnímam to hlavne ako problém nazvučenia. Nemám ten jemný, tichý štýl spevu, ktorý by ľahko zanikol v hudbe. Ale aj keby som mala, funkciou mikrofónu a jeho nastavenia by sa aj to dalo riešiť. Ďalšou možnosťou je, že spev zaniká v pasážach inštrumentálnej rôznorodosti, ktorá je typická pre našu hudbu. V tom prípade vidím dve možné riešenia – buď obmedziť spev na inštrumentálne jednoduchšie pasáže, alebo položiť vokálne linky do zvukového priestoru, kde si nevadia s nástrojmi – čo znamená „vyššie“ a potom už hovoríme o falzete (čo má podobu operného spevu), za ktorý by ma chalani minimálne ukameňovali (hoci máme už aj takéto vsuvky v nových songoch, ktoré sú podľa mňa celkom podarené). Uvedomujem si, že nás je veľa a niekedy je to výzva nazvučiť, ale máme skúsenosť aj s koncertmi, kde bolo ozvučenie famózne zvládnuté.