Je koniec októbra. Vonku sa odohráva jeden z menej chladných jesenných večerov a niekoľkotisícový dav v dlhom šíku putuje k dverám bratislavskej Incheby Expo Arény. Kto nevedel, čo sa deje, možno sa pýtal sám seba, o čo tu ide. Náhodní okoloidúci ničomu nevenovali pozornosť, ale fanúšikovia metalu tentokrát 26. októbra nepôsobili ako divoši, keď sa zberali na ďalšiu skvelú akciu, ktorú hlásal aj plagát upevnený kúsok od vchodu, aby ľudia vedeli, že idú správnym smerom. Oznamoval nám, že putujeme za APOCALYPTICOU.

 

Začiatok koncertu bol na udalosti uvedený o 20:00, ale začali o čosi málo neskôr. Všetci prítomní v hale C tak dostali aj chvíľku napätia. Tisícky ľudí sediacich na svojich miestach ako na predstavení v divadle alebo na opere, čo bolo skôr príznačnejšie k nasledujúcim udalostiam, bujaro privítali štyroch majstrov čela, ktorí sa vynorili spoza čiernej opony hneď po tom, čo zhasli svetlá a pozornosť davu sa upriamila na štyri štvorce plachiet a reflektory označujúce miesto každého čelistu.

 

Apocalyptica sa zoradila v poradí – z pohľadu diváka – Antero Manninen, Perttu Kivilaakso, Eicca Toppinen a Paavo Lötjönen. Ovácie publika ustali, aby páni majstri umenia ukázali, čo dokážu. Antero, Perttu, Eicca a Paavo priložili sláčiky k strunám svojich nástrojov spolu s nie zrovna nežným pohládzaním strún na hmatníkoch. Inchebou následne otriasla prvá tlaková vlna vibrácií v rytme Enter Sandman, ktorá roztriasla aj podlahu ako zemetrasenie na jednom z vyšších stupňov Richterovej stupnice.


Po veľkolepom úvode nikto nedostal vydýchnuť, pretože džentlmeni nám okamžite nadelili aj Master Of Puppets, po ktorej nasledoval Eiccov príhovor k davu. Najskôr sa zvítal s Bratislavou a potom nám oznámil, že na oslavu dvadsiateho výročia vydania ich debutového albumu Plays Metallica By Four Cellos odohrajú celú nahrávku. Následne viac nestrácali čas a opäť sa chopili nástrojov.


Eicco mal príhovory približne po každých dvoch skladbách. Napríklad poďakoval prítomným fanúšikom za podporu, po čom sa priznal, že pri tvorbe prvého albumu nemali žiadne očakávania úspechu, potom sa zase zmienil o tom, ako radi hrávajú staré veci a po Wherever I May Roam medzi iným aj privítal naspäť jedného z pôvodných členov zoskupenia, a to Antera, ktorý s nimi naposledy bol pred ôsmymi rokmi.


Pri takej dĺžke skladieb, akú má Metallica a Apocalyptica ju dodržiava, si človek sotva uvedomil, že už prešla hodina. Vzduch ešte stále vibroval poslednými tónmi Welcome Home (Sanitarium) a fanúšikovia oceňovali ponúknutý kumšt prostredníctvom standing ovation, keď Eicco vyhlásil krátku prestávku a povedal fanúšikom, aby si zabehli zatiaľ niekam na kávu. Pravda, v dave sa našli aj takí, ktorí si naivne mysleli, že je už koniec koncertu, lebo predsa len to, že sa kapela uklonila a odišla, mohlo navodzovať rôzne pocity. Ale na záver by bolo príliš skoro po ôsmich skladbách, čo za ubehnutú hodinu stihli odznieť. Veď to zatiaľ ani nebol celý debutový album.

 

Skončila prvá etapa alebo pokiaľ by sme si povedali, že sme sledovali veľkolepé vystúpenie orchestra či dokonca opery menom Apocalyptica, potom by sme za sebou mali ešte len prvé dejstvo. Aby niekto v sále neprišiel ani o kúsok koncertu, počas prestávky boli vyhlasované oznamy, koľko minút zostáva do konca pauzy. Prerušenie okrem oddychu slúžilo aj na menšiu zmenu inak jednoduchej scény. Došlo k odloženiu štyroch plátien a odhaleniu bicích, čo mohlo v niektorých ľuďoch vyvolať dojem, že keď je prítomný Mikko Sirén, bubeník zostavy, potom sa niekde v zákulisí ukrýva aj spevák Franky Perez a možno odznejú aj nové skladby. Svitla tak nádej - napriek tomu, že Eicco už v úvode upozornil, že nebude žiadny spevák, len hudba a za vokalistov menoval celý dav - pre tých, čo prišli hlavne v očakávaní noviniek. Ale nebola by hlúposť, keby hrali nové veci, keď oslavovali výročie starých?

 

Pochopiteľne, keď asi po pol hodine opäť zhasli svetlá a okrem Antera, Perttu, Eicca a Paava sa na pódiu objavil aj Mikko, Franky neprišiel. Zato po prvej skladbe druhej polovice setu Eicco po privítaní naspäť vyzval publikum na tanec a pokrikovanie. A tak sa počas For Whom The Bell Tolls rovno pod pódiom zbehla skupinka nadšencov, ktorí ukázali, že predsa len nie sme na koncerte vážnej hudby, ale na metalovej akcii kvalitou a štýlom interpreta povýšenej na vysoké umenie metalu. Ľudia pod pódiom skákali o dušu a keď Eicco do mikrofónu zaspieval časť refrénu skladby, konkrétne ,,And Time Marches On“, odpoveď davu bola zborové ,,For Whom The Bell Tolls!“.

 

Sálou sa prevalila Fight Fire With Fire a počas Until It Sleeps sa Eiccovi stala nehoda, keď mu praskla struna a musel sa pobrať dozadu vymeniť ju. Tak priestor na prehovor po Until It Sleeps prebral Perttu, ktorý predstavil jednotlivých členov skupiny, ale aj uistil hľadisko, že sa nabudúce vrátia skôr ako po viac než dvanástich rokoch. Keď sa Eicco vrátil s opraveným čelom, priznal sa, že má rád Metallicu od svojich trinástich rokov, ale nikdy ich nevidel hrať naživo.

 

Po skladbe Escape Eicco hovoril o prerábke debutového albumu a o tom, ako niektoré skladby nemohli v 90. rokoch hrať, ale minulý rok ich popridávali ako bonusy. Následne odohrali kultovú Battery, po ktorej opäť prišla standing ovation a Eicco skúšal hlučnosť davu. Najskôr chcel, aby všetci prítomní vstali a potom mali zakričať počas refrénu, kedy opäť Eicco nabádal spevom kúska začiatku. Išlo o skladbu Seek & Destroy, ktorá bola zároveň záverom hlavnej časti setu. Dav burácal pochvalnými výkríkmi a tlieskaním. Páni sa poklonili a odišli. Lenže my sme boli takí nenásytní, že sme si ich privolali naspäť na bonus. Vtedy nás počastovali s Nothing Else Matters a všetci sme spievali s nimi. Eicco mal opäť problém s čelom, keďže mu prasklo vlásie na sláčiku, ale nerobil z toho vedu a dokončil iba hrou prstami. Po Nothing Else Matters znova poďakovali všetkým za to, že tam prišli a následne odohrali One, ktorá už naozaj bola poslednou skladbou večera. V závere sa naposledy poďakovali a prisľúbili, že sa určite vrátia.

 

Je ťažké niečo také dokonalé zhrnúť pár vetami. Apocalypticu netreba iba počuť, musíte ju cítiť. Štvorica mala jednoduché pódium, no ani nepotrebovali používať žiadne zložité doplnky, keďže oni dokážu pritiahnuť davy hudbou a nie efektmi. Jemná melodickosť vystúpenia bola podškrtnutá temnou a skoro až tajomnou atmosférou vytváranou tmou, ktorú pretínali iba svetlá reflektorov nad hlavami Antera, Perttu, Eicca a Paava. Celá prvá časť vystúpenia bola hrou hudby, svetiel a tieňov. Osobne som z tohto všetkého mala zimomriavky, lebo po tých rokoch, čo som túto partičku počúvala iba z nahrávok, som konečne mala možnosť vychutnať si ich naživo a bol to sotva opísateľný pocit. Takéto niečo treba zažiť.

 

Impozantný výkon hudobníkov, ktorí dávali do vystúpenia všetko, čoho dôkazom boli aj Eiccove problémy s puknutou strunou a pretrhnutím vlásím sláčika či pohadzovanie vlasmi ako na nefalšovanom metalovom koncerte, krásna spolupráca s publikom, dokonalý zvuk, ktorý snáď ani nemohol byť lepší... Jednoduchá scéna s bohatým obsadením predvádzajúcim zážitok nielen pre uši a oči, ale obzvlášť pre dušu a srdce. Nežné pohladenie metalu v klasickom šate, aké nedokáže poskytnúť žiadna iná kapela na svete (možno Two Cellos, ale pochybujem, že až v takomto rozsahu). Keby ktokoľvek iný využíval klasický nástroj, ako je violončelo, namiesto gitár a efektmi si dotváral zvuk tak, aby ste naozaj mali pocit, že počujete gitary - miestami to tak skutočne pôsobilo vo viacerých pasážach mnohých skladieb -, nikdy by to nemalo rovnaký efekt. Podávajú ikonické skladby iným, ale pre niektorých ešte lepším spôsobom ako Metallica, čo z nich nepochybne robí legendy. Apocalyptica je jedinečná a pokiaľ ste si ju nechali ujsť, prišli ste o dokonalé obohatenie vašej čiernej metalovej duše.

 

Setlist: Enter Sandman, Master Of Puppets, Harvester Of Sorrow, Unforgiven, Sad But True, Creeping Death, Wherever I May Roam, Welcome Home (Sanitarium), Fade To Black, For Whom The Bell Tolls, Fight Fire With Fire, Until It Sleeps, Orion, Escape, Battery, Seek & Destroy, Nothing Else Matters, One (všetky skladby setlistu sú cover verzie Metallicy)


Reklama

Chcem reklamu

Reklama

Chcem reklamu