Mesto, skoro dedina, kde nič tu nič, že aj to klbko sena, čo symbolizuje blížiacu sa búrku, by sa hanbilo gúľať širokou ulicou. A zrazu, tam na konci, kde ničím zvláštne futbalové ihrisko sa nachádza, vzadu telocvičňa. Nie veľká, ale akoby ste prišli do úplne iného sveta. Živá rocková hudba a bzučanie množstva tetérskych strojčekov, farebné obrazce vznikajúce na koži ľudí, čo odovzdali svoje telo sťa plátno do rúk tattoo talentov. 


Rock´n´roll, obrázky a pivo

Tento rok v sobotu 27. júna sa konal už druhý ročník medzinárodného tattoo festu vo Fiľakove. Prvý ročník bol mega úspešný a tak sa usporiadatelia na čele s Robom Magovičom rozhodli túto nekonvenčnú prehliadku zahájiť aj tento rok za futbalovým štadiónom v telocvični. Športová miestnosť sa po dvanástej hodine popoludňajšej zmenila na dych berúcu galériu, kde si každý tetér vytvoril svoj vlastný kútik so svojím náradím a modelom, ktorého naživo tetoval pred zrakmi všetkým zvedavcov, milovníkov podkožných kresieb. Umelci prišli z Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, nechýbali samozrejme Slováci. Každý prezentoval svoje jedinečné schopnosti a súťažili aj o certifikáty v jednotlivých kategóriách. Návštevníci si tak na jednom mieste mohli vychutnať  krásne baby a drsných mužov, ktorých telá nadobúdali nové ozdoby a pohľad na zanietených a totálne paralyzovaných tvorcov obrázkov, živú muziku v štýle rock´n´roll a zlatý nápoj s bielou penou. 

Mia a iné kočky

Nešlo len o nadšenie z hudby a tetovania, ale aj o celkovú atmosféru, ktorá bola vytvorená ľuďmi. Jednou takou bola zaujímavá Mia von M, pózujúca ako tattoo model. Aj ona bola „obeťou“ šikovných ručičiek a bzučiacej ihličky. V krátkom rozhovore prezradila, že sa tattoo modelingu venuje  profesionálne už štyri roky.

„K tomuto modelingu som sa dostávala postupne, najprv som vôbec netušila, že niekedy budem modelka, a už vôbec nie  s tetovaním, až kým som nezačala fotiť s motorkami, na rôznych výstavách, pre rôzne tattoo conventions, až som sa dostala na titulky časopisov. Zatiaľ  som sa ako jediná Slovenka dostala  do najprestížnejšieho tetovacieho časopisu Inked Magazine. Prednedávnom som fotila, napríklad,  jednu reklamnú kampaň pre slovenského rapera, Nosferata, tak sme fotili vampírie fotky. Mám profily na viacerých stránkach, kde sa mi fotografi  alebo rôzne agentúry ozývajú sami, ak chcú so mnou spolupracovať.

Ako sa k tattoo modelingu dostane bežné dievča?

Tak u mňa to bola taká náhoda.  Ja som žila v Prahe a  u nás tetovanie na ženách nebolo brané ako v zahraničí, ale skôr tabuizované. Keď ja už som mala potetované rukávy, na Slovensku sa ešte len nosili hviezdičky s mesiačikmi, tak na mňa vtedy pozerali, akoby som vyšla z basy. Keď som mala osemnásť, tak som sa zaregistrovala na jednu stránku pre modelky. Hodila som tam fotku z maturitného oznamka a začali sa mi ozývať fotografi, pribúdali fotenia a tetovania, pribúdali odozvy, potom prišlo prvé platené fotenie pre Harley Davidson a od toho sa to všetko odrazilo. Tá Praha  to naštartovala. Keďže som žila v zahraničí, mala som väčšie možnosti.

Ako sa ti páči na tomto festivale vo Fiľakove?

Ja som tu prvýkrát, ale zatiaľ je to úplne super. Ľudia sa ma pýtajú, či to nebolí, lebo vyzerám lážo-plážo, ale nebolí, ja mám asi posunutú hranicu bolesti.

A aký je tvoj obľúbený motív tetovania?

Nemám obľúbený motív, každý obrázok, čo mám na sebe je niečo, čo som v reálnom živote prežila, takže celé moje telo, je nejaká reakcia na niečo, čo som zažila v minulosti. Každý obrázok patrí do nejakej časti môjho života a v reáli sa ten obrázok aj stal.

Tento Miin výrok môže byť skvelou inšpiráciou hlavne pre tých, ktorých tetovanie pohltilo a chcú mu zasvätiť svoj život, svoju kožu  a potrebujú podnet na to, aby obrázky vytvárali celistvý príbeh na jednom tele. Aby to, čo bolo vytetované fyzicky, splynulo s dušou nositeľa. 


Tešíme sa o rok

Šťastie, však, nepraje tomuto podujatiu z politického hľadiska (ako to už na Slovensku zväčša býva). Primátor podujatie absolútne nepodporuje a prežíva hlavne z množstva sponzorov, tetérov, fandov a hlavne vďaka usilovným usporiadateľom.

Ak sa druhý ročník stretne s takými pozitívnymi ohlasmi, ako ten predtým (čo nepochybujeme podľa videného a zažitého) uvažujú o presunutí akcie do Lučenca či Banskej Bystrice, keďže im chýba podpora zo strany mestského vedenia, ale aj pre čoraz väčšiu účasť bude potrebný väčší priestor ako telocvičňa (čo kvitujeme, aspoň sa bude dať lepšie na akciu dopraviť). Aj keď, dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. A pre talentovaných umelcov a tvorcov fantastických kérok či nadšencov to platí dvojnásobne.