Relapse records možno sú v prvom rade metalový label, zároveň je to však firma, ktorá sa nebojí pod svoje krídla vziať aj menej ortodoxné či rovno bizarné zoskupenia. Ako príklad uveďme noise/grind/bordel magorov Anal Cunt, zasnenú divožienku Myrkur či japonských experimentátorov Boris. Do priečinku ,,Ako mohli Relapse vydať TOTO?" si po novom môžete pridať ďalšie meno – MIRACLE.

 

Tento dvojčlenný projekt nemá s rockom a tobôž s metalom prakticky nič spoločné. Promo materiály spomínajú synth pop a ten je skutočne k hudbe na The Strife Of Love In A Dream asi najlepším vodítkom. To, že svoje sily spojili dve zdanlivo odlišné „entity“, však predsa len má svoje vysvetlenie. Miracle totiž tvoria osobnosti metalovej komunite nie neznáme. Steve Moore je klávesovým mágom, známym jednak svojou sólovou tvorbou, ako aj vďaka space/postrockovej kultovke Zombi, v ktorej pôsobí. Druhou polovicou Miracle je Daniel O'Sullivan a pri ňom už možno zasvietila žiarovka viacerým. Aby nie, keď v jeho CV-čku nájdeme kolaborácie s takými gigantmi, ako sú Ulver alebo Sunn O))). Pre úplnosť len dodajme, že o bicie sa ako hosť postaral Mooreov kolega zo Zombi A. E. Pattera.


Ako som však spomínal o pár riadkov vyššie, nečakajte ani náznak podobnosti s vyššie uvedenými spolkami. Toto je popová hudba osemdesiatych rokov s veľmi výrazným presahom do gotiky na spôsob (pravoverní sa teraz prežehnajú) Depeche Mode, ale akoby sa tak nejak očakávalo, že Miracle zaujmú práve skôr rockerov a benevolentnejších metlošov. Príjemné syntetizátorové zvuky, neprvoplánové melodické nápady a rôznymi efektmi upravený Danielov hlboký spev síce nie je práve materiál pre Wacken, ale stavím sa, že poslucháči, ktorí netrvajú na tom, že bez gitary to nejde, si The Strife Of Love In A Dream mimoriadne užijú. Steve je blázon, ktorý rozhodne vie, čo robí. Tá hradba klávesov nie je len nejaký bezduchý sonický atak. Jednotlivé vrstvy sa úžasne dopĺňajú a vytvárajú presne takú atmosféru, akú daná skladba potrebuje. Night Sides je vďaka Moog syntetizátoru takmer až ambientná, mrazivá výprava na nehostinné miesta, nie nepodobná náladám albumu Shackleton's Voyage od nemeckého zoskupenia Eureka.

 

Až snové, kozmické momenty prináša pokojná, ale neuveriteľne chytľavá Sulfur. Na prvý pohľad jednoduchý, ale v skutočnosti obrazotvorný a nejednoznačný text len dotvára predstavy o sne, z ktorého niet úniku. Podobné, bez vypočutia pramálo hovoriace poznámky možno aplikovať na každú z ôsmich kompozícií, a predsa si aj tak žije každá svojím životom. Tie syntetické slučky môžu na niekoho pôsobiť ubíjajúco, ale ak sa naladíte na rovnakú frekvenciu, extatickú odmenu máte istú.

 

Čím viac sa však album blíži ku koncu stopáže, tým, žiaľ, evidentnejšie melie z posledného. Zišla by sa ešte nejaká svižnejšia skladba, lebo Dreamours a Mind Enviroment sú síce opäť plné krásnych zasnených elektronických prvkov, ale bez nejakého výraznejšieho nápadu. Záverečný, takmer deväťminútový epos Angelix taktiež na dojme veľmi nepridáva. Avšak, či chcem či nie, treba uznať, že tá synthwaveová atmosféra je nákazlivejšia ako čakáreň na infekčnom.

 

Miracle možno nie je až taký zázrak, ako sa mi to po prvom vypočutí zdalo, ale ako spestrenie prevažne metalového playlistu to funguje spoľahlivo. Prípadne ako soundtrack k prechádzke nočným mestom (a vííííííín). Skutočne progresívna muzika, nevhodná pre masy!


Moje hodnotenie:

Ako sa robí temná muzika bez gitár? (recenzia) - 1Ako sa robí temná muzika bez gitár? (recenzia) - 2Ako sa robí temná muzika bez gitár? (recenzia) - 3Ako sa robí temná muzika bez gitár? (recenzia) - 4Ako sa robí temná muzika bez gitár? (recenzia) - 5Ako sa robí temná muzika bez gitár? (recenzia) - 6Ako sa robí temná muzika bez gitár? (recenzia) - 7Ako sa robí temná muzika bez gitár? (recenzia) - 8Ako sa robí temná muzika bez gitár? (recenzia) - 9Ako sa robí temná muzika bez gitár? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
Foto: press kit