Do rúk sa mi nedávno dostal album ... projekt Riese od kapely GÖTTENDÄMMERUNG. Spočiatku ma zaujal názov kapely. Hneď na to aj niektoré výrazy v nemčine na ich booklete. Názov albumu a dokonca i väčšina skladieb. Napriek takejto slušnej náloži (mne veľmi nesympatického) nemeckého jazyka hneď na začiatku sa doska dostala nakoniec až do môjho prehrávača. A neľutoval som, že ma nemčina neodradila. Nakoniec jej tam zasa až toľko predsa len nebolo.

 

Kapela Götterdämmerung je brnianske thrashmetalové zoskupenie, bočný projekt gitaristu Medvěda zo známej experimentálne metalovej kapely Forgotten Silence.  No a ... projekt Riese je debutovým albumovým počinom tejto bandy. Ale prečo teda tá nemčina? Pretože celý koncept albumu počnúc grafikou, fotkami v booklete, názvom dosky až po výhradne české texty je nasiaknutý udalosťami druhej svetovej vojny. Veľmi zaujímavé je aj prevedenie CD nosiča, ktorý vyzerá ako miniatúra LP platne s označením Telefunken – Die Deutsche Weltmarke. 

 

Nás ale, samozrejme, zaujíma predovšetkým hudba. Ak ste milovník pravého surového oldschoolového thrash metalu, ktorý znel z prvých dosiek kapiel Kreator, Sodom či Slayer, tak Götterdämmerung je to, čo potrebujete počuť. Osem skladieb vás zabaví síce len na polhodinu, no toto dielo sa oplatí vypočuť určite aj viackrát po sebe. Už prvá skladba Haudegen je slušným metalovým nárezom. Nechýba jej thrashové búšenie do bicích ani rýchle riffy. Elementom, ktorý ju ale robí skutočne zaujímavou, je kontrastné spomalenie v jej strede v kombinácii s priamočiarym riffom a šepotom speváka. Na podobnom rýchlom thrashovom princípe je vystavaná aj veľmi krátka pieseň Der Fliegende Mitzger, ktorá nemá ani dve minúty. No i za taký krátky čas sa v nej stihne objaviť veľmi príjemné kvílivé gitarové sólo. Do úplne rovnakého súdka patria ešte skladby DanzigPolarnacht a v podstate aj V_2. Tá je ale ozvláštnená o hlboký hutný zvuk basovej gitary v sólovej pozícii, ktorý zaznie len na pár sekúnd v úvode sklady, čo je škoda. Mohli ho pokojne nechať znieť o čosi dlhšie.


Do druhého súdka by som zaradil trojicu, respektíve štvoricu zvyšných skladieb. Rátať som ešte nezabudol, avšak záverečná siedma skladba, ktorá má až jedenásť a pol minúty, je spojením dvoch kúskov. Inštrumentálna časť Riese s nasamplovaným príhovorom v nemčine má skutočne silnú ponurú atmosféru vojnovej doby. Priznám sa, že táto skladba s ťažkým rytmom bicích a nádherne harmonicky vedenými hlasmi gitár, navyše s časťami s čistým zvukom gitary s príjemným chorusom a poriadne naefektovanou basou, je jediná z dosky ... projekt Riese, pri ktorej som mal nefalšované zimomriavky a zatajený dych. Zvyšné dve minúty po tomto vyvrcholení albumu tvorí epilóg v podobe časti Adler, v ktorej stihne ešte zaznieť skvelé sólo a chytľavý riff.

 

Ďalšou skladbou, ktorú som ešte nespomenul, je Soumrak bohů, ktorá mi melodickými riffmi znejúcimi za tvrdou a rýchlou hudbou trochu pripomína tvorbu Lunatic Gods. V tejto skladbe očaria poslucháča hlavne zaujímavé tonálne postupy v gitarových linkách. Ostal nám ešte jeden kúsok. Ako sa hovorí, najlepšie na koniec. Skladba Šedí vlci je pre mňa totiž určite najzaujímavejšou z celej dosky. Dlhý a hudobne veľmi silný jeden a pol minútový inštrumentálny úvod prerastá do thrashovej nakladačky, ktorá disponuje veľmi pútavou harmóniou v refréne. Navyše táto skladba svojím pochodovým tempom skvele vystihuje atmosféru vojnového konceptu celej dosky.

 

Celkovo znie celé toto dielo akoby bolo skutočne napísané v osemdesiatych rokoch. Hlavne spevákov hudobný prejav úplne sedí do danej doby. Keby texty neboli české, pokojne by zapadol ku ktorýmkoľvek priekopníkom tohto žánru z tých čias. Avšak mne trochu recitované, trochu kričané a trochu spievané spevácke prejavy, ktoré praktizujú napríklad aj kapely ako Debustrol či Editor, až tak nerežú. Hudobne však táto doska pôsobí, ako keby bola po napísaní vytrhnutá zo svojej doby a vložená do súčasného zvuku a obohatená o čosi modernejšie, sviežejšie influencie s prvkami zachádzajúcimi miestami do ešte tvrdších až deathmetalových a iných subžánrov. A to je to, čo ju azda urobí o niečo zaujímavejšou pre širší záber metalových nadšencov ako len pre zarytých thrasherov. 


Moje hodnotenie:

Ako idú thrash metal a dejiny dokopy? (recenzia) - 1Ako idú thrash metal a dejiny dokopy? (recenzia) - 2Ako idú thrash metal a dejiny dokopy? (recenzia) - 3Ako idú thrash metal a dejiny dokopy? (recenzia) - 4Ako idú thrash metal a dejiny dokopy? (recenzia) - 5Ako idú thrash metal a dejiny dokopy? (recenzia) - 6Ako idú thrash metal a dejiny dokopy? (recenzia) - 7Ako idú thrash metal a dejiny dokopy? (recenzia) - 8Ako idú thrash metal a dejiny dokopy? (recenzia) - 9Ako idú thrash metal a dejiny dokopy? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
Foto: Róbert Hucko (RUUN)