Nie som si úplne istý, čím to je, ale stále častejšie sa mi potvrdzuje, je človek spozná český metal bez toho, aby spevák otvoril ústa. Jednoducho začne hrať muzika a tie postupy, gitarové linky a celkovo prístup k hudbe sú tak charakteristické, že keď sa mi v prehrávači roztočilo CD (pre mňa dovtedy iba podľa názvu známych) AHARD, bolo vymaľované. Či je takýto „lokálny“ zvuk pre kapelu plus alebo mínus, nechám na poslucháčovi, faktom ale je, že tretí album týchto matadorov s názvom Freestyle je v rámci žánrových hraníc verný svojmu názvu.

 

Kvintet totiž kašle na nejaké trendy alebo šablóny, ktorými by sa mali riadiť. Drhnú si svoj melodický heavy metal so všetkým, čo k nemu patrí. Sem-tam sa pritrafí nejaká powermetalová smršť či hardrockový náklad, a to všetko v duchu zlatých 90. rokov. Nemyslím to nijak hanlivo, keď poviem, že tento album znie ako stratené pokračovanie Křižákov od Kreyson. Zvuk znie túplne analógovo. Dvojkopák, kde jeden veľký bubon znie inak ako druhý, je luxus, ktorý si v dnešnej dobe sterilne čistých nahrávok, triggerov a všakovakých vylepšovákov málokto dovolí. Za takúto odvahu zdvíham palec hore!
 

Na nahrávke by ste márne hľadali tvrdé gitarové riffy. Skladby sú postavené skôr na melodických motívoch podporených vrstvami klávesov. Je to trošku škoda, pretože albumu by nejaká občasná riffová paľba prospela, ako sa hovorí, prečistila by vzduch. Malú výnimku tvorí skladba Jen dál. Dám krk na to, že sa z nej stane koncertná tutovka. Text a neuveriteľne chytľavý refrén ju na to predurčujú - za mňa najlepší song albumu. Druhým vrcholom je potom epická Kdo hledá ráj. Začína jemne a pomaly, nepočujete nič len klavír a Honzov spev. Čo môže najprv pôsobiť ako gýčová balada, mení svoju tvár snáď každých 30 sekúnd. Prejdeme tak cez šľapavú slohu, speedový refrén až k mimoriadne vkusnému sólu, ktoré je opäť v znamení pomalej „oplodňovacej“ pasáže. A ide sa odznova. Nádherná vec!


Vaty je tu minimum aj to ju nemožno spomínať v rámci celej skladby, keďže vždy to zachráni ak nie refrén (Zeď nářků) alebo chytré aranžmány (Vůle buldoka), tak aspoň výborný výkon speváka Honzu Bernátka. Ten musí v prípade vokálnych liniek občas preukázať všetok svoj kumšt, pretože vymyslieť kvalitnú melódiu v refréne postavenom na jednom akorde, ako je tomu v prípade úvodnej Strach, je naozaj umenie. Honza disponuje vokálnou technikou, ktorú má zjavne v malíčku, keďže astrálne tóny si dáva s ľahkosťou pierka. Nie nadarmo svojho času pôsobil v rokoch 2012 až 2015 v jednom z vývozných artiklov českého metalu – power/speedmetalovej formácii Salamandra. Viem pochopiť, že jeho prejav nie každý strávi, ja však mám výškarov rád. Avšak odporúčal by som ubrať z vibrata, to trilkovanie cez pol oktávy niekedy vie liezť na nervy.
 

Celkovo vzaté, o žiaden výbuch originality nejde. Recyklujú sa síce nápady z čias dávno minulých, recyklujú sa však s takou gráciou a chuťou, že to Ahard nikto nemôže mať za zlé. Nie pre každého muzikanta je vrcholnou métou prísť s niečím, s čím neprišiel nikto pred ním. Dobre odvedené remeslo je mnohokrát viac, než pseudo-umenie, ktorému nik nerozumie.


Moje hodnotenie:

Ahard - Freestyle (recenzia) - 1 Ahard - Freestyle (recenzia) - 2 Ahard - Freestyle (recenzia) - 3 Ahard - Freestyle (recenzia) - 4 Ahard - Freestyle (recenzia) - 5 Ahard - Freestyle (recenzia) - 6 Ahard - Freestyle (recenzia) - 7 Ahard - Freestyle (recenzia) - 8 Ahard - Freestyle (recenzia) - 9 Ahard - Freestyle (recenzia) - 10

spustiť video spustiť video

Použité zdroje:
foto: FB kapely